Na rôzne témy

Leto býva  horúce a vtedy sú niekedy  horúce  aj  naše hlavy . Roky tento prirodzený jav  pozorujem.  Energia stúpa, mozog sa zahrieva. A vznikajú konflikty. Tak som sa rozhodla dať sem v lete  postupne niečo ľahšie stráviteľné. Veď nemusíme stále debatovať len  o politike.  Sú to moje skromné názorčeky , postrehy , akceptujem , ak s nimi nebudete súhlasiť,  nemám patent na rozum  len rôznorodé životné skúsenosti. Skrátka skúsenosti staršieho človeka.  Dnes o mužoch z Marsu. Trocha sa pred vami povyzliekam. Fyzické vyzliekanie nie je až také náročné ako to psychické,  ale hádam to všetci  spolu prežijeme v zdraví. Keď  som bola malá , nestrašili nás ešte progresívci  a naše informácie o rozdielnych  pohlaviach sa rovnali takmer nule.  Zažila som ešte aj záchod – latrínu, kde na mňa číhali pavúky, ktorých sa dodnes bojím. Zažila som čiernobiely televízor  a  čítanie rozprávok ,ktoré  ma sprevádzali celým detstvom a dodnes mám na ne slabosť. Keď som bola malá , neriešili sme progresívne pletky.  Boli sme naivné malé deti. Aspoň poniektoré. Tak napríklad o mužoch som mala  predstavu, že sú neskutočne silní , že ich nič nebolí  a dokážu preniesť pomaly aj vrchy na svojich pleciach.  V tejto predstave ma utvrdzovali aj filmy , v ktorých som videla, ako sa muži mlátia hlava- nehlava , rozdávajú si  údery a kopance   a stále žijú  a ešte aj rovno stoja. Ja už by som dávno mŕtva ležala pod stolom. Jeden muž mi ublížil ,no dnes mu  za to veľmi ďakujem. Zrejme tak skrotil silu, ktorá vo mne drieme  a naštartoval môj život smerom pomoci k slabším. Keby som vedela, kde je pochovaný, hádam sa s ním ešte aj pôjdem porozprávať.  Počas puberty som už začala vnímať mužov inak,  mojím ideálom však neboli tí tvrdí chlapi  , ktorí ani len nezaplačú nech  sa deje čokoľvek. Isteže,  vyslovené citlivky nemusím , no citliví chlapi sa mi páčia. Aj môj  otec, hoci som  s ním mala  komplikovaný  vzťah, bol citlivý , tak asi preto. Hodnotu pre mňa teda mal  hlavne ten, kto cítil , nie ten, kto niečo mal. Aj keby to mala byť taká dôležitá vec ako vytrénované svaly.  Môj vzťah k mužom  

prechádzal ďalšími  štádiami vývoja.  Prišla som na to , že sú to  nižšie bytosti ako my ženy, lebo im ide iba o jedno. Teda, pozor, nie všetkým , s takými , ktorým išlo len o to, som sa ani nebavila. Ale väčšine.  Proste, muži sú viac ovládaní svojimi pudmi , sú viac živočíšni , lebo ich ovplyvňuje testosterón. A tento hormón dokáže robiť divy.  Vidíme to aj teraz počas  vojny na Ukrajine.  Testosterón je proste zlý hormón a basta. No  iste, nejaké slovo v celom tom  má aj jeho majiteľ  , ale  v každom prípade dokáže riadne zamávať rozumom aj inak rozumného chlapa. Chlapi sa potom dostanú do pasce svojej závislostí , prípadne spoja svoj život s mrchou , len zato, že im poskytne všetky rozkoše sveta.  Priznám, trocha mi to  trvalo, kým som nakoniec dospela k presvedčeniu , že chlapi sú také isté bytosti ako my , že takisto majú svoje problémy , len trocha z iného súdka ako my ženy . Že sa takisto boja, že  vedia aj plakať. Lebo plakať, to nie je  slabosť.  A tí, ktorí vravia, že sú tvrdí  , tí len často zakrývajú svoje city , obavy, či strach.  Chlapom proste len treba rozumieť. A hlavne im dať pokoj. A nezaťažovať problémami , ktoré vieme vyriešiť aj bez nich.  Nepotrebujú toho veľa. Aspoň niektorí z nich. Najesť sa , pomilovať , a mať pokoj. Potrebujú sa aj stiahnuť do svojej ulity, ktorá ich chráni . Aby sa odpojili  od citov, porozmýšľali  a potom  sa vrátili späť. Aby dokázali byť našimi ochrancami . Doslova a do písmena.

Nabudúce  napíšem o psích očiach mužov.