Na rôzne témy

O politikoch mám svoj názor. O drvivej väčšine z nich. Lebo ísť do politiky  a hlavne zotrvať  v nej dlhodobo , to chce široké lakte  a silný žalúdok.  Alebo iným slovom bezcharakternosť. Vidíme ,kto nás dnes na Slovensku zastupuje , že to nie sú práve morálne vzory.  Iste, aj politici sú len ľudia a majú právo na svoje slabosti a omyly.  Ale nie v pozícii šéfa parlamentu alebo predsedu vlády. Politici sú len schopní a neschopní , úspešní a neúspešní.  Pri slovíčkach dobrí a zlí  by  som bola opatrná.  A predsa momentálne vidím svetlo na konci tunela. Volá sa Erik Kaliňák.  Mladý človek, rozhľadený, inteligentný, zapálený . Ktorému záleží na Slovensku.  Ešte v tzv. covidovom čase som na neho mala trocha iný názor.  V TV  debatách s oponentmi sa totiž  zvykol  -ako sa mi zdalo – povýšenecky  usmievať.  Keď som sa však započúvala lepšie, pochopila som – veď častokrát  debatoval s hlupákmi. Erik  nie je namyslený  a chce, aby  sme sa na Slovensku mali lepšie. Aby sme žili dôstojne. Jeho FB statusy hovoria jasnou rečou. V najnovšom  hovorí , že do politiky išiel, aby zastavil  chorých ľudí  s chorými  myšlienkami. Je jasné, na koho naráža. Progresívne Slovensko sa ani netají , že po voľbách ak by sa dostalo k moci, chce presadzovať genderovú politiku a komu sa nepáči , nech sa odsťahuje, alebo bude držať hubu  a  krok . Lebo akákoľvek kritika  bude chápaná ako trestný čin.  

Hádam tu nechceme preberať americké modely . V Amerike sa rozbieha farmabiznis  na deťoch a progresívci zákerne za chrbtom rodičov huckajú deti ,  ktoré ešte nevedia situáciu kriticky vyhodnotiť, do hláv im vtĺkajú choré   myšlienky . Aj preto progresívne mimovládky  nemajú čo robiť pri vzdelávaní detí.