Na rôzne témy

Najprv k nadpisu. Nie je urážlivý, ale môže sa stať ľahko konštatovaním, ak sa nejaký diablik driemajúci vo vás zapojí znevažujúcim spôsobom do diskusie. Vítam tu  všetkých inteligentných , dobrých a normálne zmýšľajúcich ľudí. A tomu zvyšku odkazujem: ak budete pokračovať často úplne bezdôvodne  v osobných útokoch na kohokoľvek , aj na vás si raz možno kdesi  počká nejaký ten Cintula. Vaše vzájomné stretnutie nemusí skončiť fatálne, ale v každom prípade bude pre vás  poučením , že cez urážky a agresivitu  cesta nevedie.  A teraz k veci. Sme štyria  kamaráti. Moja maličkosť, Jana, Renáta a Tomáš. Bude asi lepšie ak okrem mojej maličkosti ostatných nebudem oslovovať menom, ale uvediem ich povolanie. Tak si to lepšie zapamätáte a viac vám to aj o danej osobe povie. Takže: Jana je psychologička, Renáta by chcela byť spisovateľkou a keďže  už má za sebou nejaké tie  pokusy, budem o nej teda písať ako o spisovateľke. Tomáš je podnikateľ. Nedávno sme sa stretli  na káve a pri čajíku a rozprúdila sa živá debata. Jednou z tém boli aj dezoláti a trollovia. Ale nielen  o nich  bola reč. Spisovateľka uvažovala, že v rámci oddychu občas napíše aj nejaký blog. Ale kde sa registrovať? V Pravde alebo Smečku? Psychologička radí:  Ak chceš písať na  odborné témy, napríklad o knihách alebo trebárs aj o kvetoch, pokojne hocikde, Smečko je baštou intelektuálov, v Pravde je to také voľnejšie.  No ak chceš občas zabŕdnuť aj do  politiky, a ty to rada robíš,  neodporúčam ti ani jedno, ani druhé. Radšej  sa blogom vyhni. Sociálne siete sú priestorom pre agresorov a citlivému človeku, za akého ťa pokladám, môžu ľahko ublížiť.  Agresor si tam príde vybiť frustráciu a citlivka má  pokazený celý deň. Prečo si tak ubližuješ? Nemáš sa rada? Ak sa máš rada,  odporúčam – žiadne blogy. Alebo ak už, choď do skupiny rovnocenných  ľudí, ktorí majú rovnaké názory ako ty, tam ťa prijmú  a ocenia ,čo píšeš. Na internete predsa existujú rôzne skupiny.

Podnikateľ  takisto ako aj ja má s blogovaním isté skúsenosti. Teraz už len občas píše komentáre do Pravdy. Jeho názor?  Jana má pravdu. Ak chceš písať o politike, si stratená. Tí slušní ľudia takzvaná mlčiaca väčšina je ticho. Nemusia s tebou súhlasiť, ale svoje si len pomyslia. A tí reagujúci sa v podstate delia  do troch skupín. Slušní diskutéri , ktorí diskutujú na úrovni  a neznižujú sa k urážkam blogera a primitívnym útokom. Napríklad taký nick Brehy je toho príkladom.   Potom je tu  skupina  takzvaných trollov. Tí na teba vyskočia, ak si pre nich príliš proruská a provládna. Dezoláti (niektorí sú dokonca hrdí na také pomenovanie) zase zaútočia , ak sa obúvaš do Putina alebo Fica. V každom prípade , sú to hňupi a chrapúni. Slušný a dobrý človek vie, že možno uraziť blog, text , možno napísať , že je to chobotina, ale je neetické nadávať na  blogera a špiniť ho , zvlášť keď ho vôbec nepoznáš a on sám  nepíše agresívne.  Mnoho z tých jednobunkovcov nemá ani na to, aby napísalo slušnú rozvitú vetu a ich  humor sa blíži k fekálnemu , ale urážať dokážu statočne. Chudáci! Neviem, ako sa spisovateľka nakoniec rozhodne. Myslím však, že už asi pochopila, že čas  možno tráviť  aj užitočnejšie ako písaním blogov. O čom sme ešte na stretnutí debatovali? Nuž, či hrozí občianska vojna alebo nie. Tu je môj príspevok k téme:

 Poďme k paralele s partnerským vzťahom. Zlé je , že momentálne obom stranám  chýba odstup. Kým sme vo vare a v hádkach, nadhľad nedosiahneme. Takisto ako aj z rozvádzajúcich sa manželov, ktorí si robia napriek,  môžu byť dobrí kamaráti iba po pár rokoch, keď vyhasnú emócie a každý z nich si prejde sebareflexiou. No základnou podmienkou je chcenie. Dobrý vzťah je o  tolerancii a komunikácii.  Dobrý je vtedy, ak napriek spoločnému máme aj rozdiely, ktoré nás vzájomne obohacujú a posúvajú  ako ľudí dopredu. Keď sa chceme jeden od druhého učiť a svoju inakosť využijeme ako príležitosť k  nášmu  osobnostnému rastu. Nie každý to však dokáže. A hlavne na to treba vždy dvoch.  Nie zápas! Ten vyčerpáva a vyťahuje do popredia naše zlé stránky. To  isté  platí momentálne aj o našej slovenskej  politike. Aby sme vyzdraveli, bolo by potrebné urobiť pár krokov. Ale priznám sa , som skeptik. Práve preto že naši politici sú ešte stále v štádiu predrozvodových bitiek a zápasov o benefity.  V prvom rade by bolo potrebné prijať  ponuku prezidentky na okrúhly stôl, ale nebrať to len ako formálnu záležitosť, že si proste niečo povieme, aby sme navonok ukázali dobrú vôľu a po odchode budeme pokračovať tam, kde sme prestali. Nie, po stretnutí by mala nasledovať séria praktických krokov.  Opozícia by mala nielenže skoncovať so zhromaždeniami na námestiach, ale mala by verejne vyzvať svojich stúpencov k pokoju .No  koalícia , ktorá má v rukách moc, toho môže urobiť oveľa viac. Predovšetkým dať stopku pokusom o extrémistickú rétoriku typu Blaha a Danko, plniť si síce svoj volebný program, ale vyberať si aj z návrhov opozície to, čo je  konštruktívne. Najväčší problém vidím v tom, že časť našej spoločnosti je vymedzená značne konzervatívne a časť značne progresívne a medzi tými dvomi skupinami chýba prienik. Chýba snaha o kompromis. A pritom koľkokrát je to o ľuďoch. Keď sa tak zamyslím, nie som progresívec , a predsa poznám dvoch, ktorí mi v živote dosť pomohli a nikdy sme do našich rozhovorov neťahali politiku. A sú to skutočne dobrí ľudia. Na to ľudské v sebe, hoci to znie ako fráza, by sme mali apelovať. A aký je kto človek, to zistíme často  až v bežnom živote .Možno by sme mnohí boli prekvapení, aký je pohodový v súkromí politik , ktorého vnímame negatívne. A naopak. Preto som aj zato, aby sa aj smerom ku opozícii robili isté ústretové kroky. Sama nechápem, čo je zlé na registrovaných partnerstvách. Ich uzavretie by bolo dôležitým krokom a posunom vpred k výraznému upokojeniu situácie. Pretože skutočne nikomu neškodia. Len to by sme tu na Slovensku  museli mať menej tvrdohlavých , možno aj svojím spôsobom  zakomplexovaných , a viac otvorených ľudí. Tradície sú síce krásna vec , ale vývoj nezastavíš.

Tomáš so mnou v podstate súhlasí, no v závere predsa dodá pesimisticky: Občianska vojna nehrozí. Ona tu už totižto je. Hoci zatiaľ iba v mysliach mnohých ľudí. Nezačala len Cintulom , ale môže ním pokračovať a prerásť do niečoho oveľa hroznejšieho.