Na rôzne témy

Dnes som  čítala jeden dobrý komentár   a pre tých, ktorí nemajú šancu sa k nemu dostať, vypichnem pár myšlienok. Na malom Slovensku  vznikali  nové  strany aj v minulosti, mnohí  politici dúfali, že sa v novej strane  skôr presadia . Väčšinou neuspeli . Takisto sa aj v minulosti stávalo , že poniektorí prešli z jednej strany do druhej . Ale aspoň sa snažili o aké- také dodržiavanie istých pravidiel.  Lenže v poslednom čase sme svedkami extrémov  ,pretože do strany   povedzme konzervatívnej sa dostane progresívec a naopak.  Politici sa takto snažia silou mocou niekde uchytiť, zakoreniť, len aby sa dostali do parlamentu. Alebo ak chcete tak k válovu.  Príkladom je poskok Šeliga.  Takže  mnohé strany už nerobia politiku  konzervatívnu, národnú, sociálnodemokratickú , ale hlavne robia aktivizmus- napríklad migračný, pandemický , atlantický či dúhový. Politici sa delia na tých,  ktorí v plnení úloh vynikajú.  Príkladom sú Kolíková, Čaputová, Naď . Ostatní  sú  v pozícii rebelov  , ktorých médiá odpisujú. Prípadne  sa stanú šedým  priemerom  ako napríklad tí zo strany OĽANO. To je raz konzervatívne, (keď Matovič odmietol  podporiť požiadavky LBGTI )  a raz  poslušné a aktívne( pri pandemickej a vojenskej politike ) .  Choré zmýšľanie sa žiaľ  stalo už novým trendom.  Úlohou nových prevychovaných „konzervatívcov“ je držať ústa a slúžiť dúhovej či vojenskej agende progresívcov. Kto odmietne , toho si podajú aktivisti a médiá. Ako v dobe upaľovania čarodejníc.

Aká je  teda slovenská spoločnosť? Myslím, že viac konzervatívna . V dobe  šialených zvráteností  je to dobre.