Na rôzne témy

Tomáš Taraba bol pre mňa  v časoch, keď nám vládli matovičovci a hegerovci zárukou  zdravého rozumu a  kvalitnej debaty v našich „objektívnych“ médiách.   Neskôr som uvítala jeho zvolenie za ministra životného prostredia  v súvislosti s pre mnohých  neprijateľným  Huliakom.  Uznávam, že minister  je vzdelaný, inteligentný človek , ktorý to so Slovenskom možno  myslí dobre a je jedným z tých, za ktorých sa určite netreba hanbiť. Na druhej strane sa pýtam, či  by mu skôr nepasoval iný rezort. Viem, tento  mu proste tak nejako prischol… Aj tak si však myslím, že  minister  životného prostredia by mal byť v prvom rade ochranár. Nie, určite netúžim po návrate Budaja , je dobre, že odišiel do nenávratna.  Zopár krokov  ministra Tarabu som uvítala, no s niektorými nie som stotožnená a týkajú sa predovšetkým niektorých  obsadených postov pochybnými „odborníkmi“. A čo sa týka medveďov,  ak sa premnožili a ohrozujú bezpečnosť ľudí, je potrebné to riešiť. Na internete som však našla takýto zaujímavý postreh na danú tému. 

„Medveď sa neskrýva za stromy.

Ale stromy sa dajú predať a je ich ešte veľa. Veľa stromov znamená veľa peňazí. Stromy v lese sa môžu rúbať na základe desaťročného plánu. Ale volebné obdobie trvá štyri roky. Takže potrebujeme vyrúbať stromy, ktoré sa dajú vyrúbať HNEĎ. A to sú stromy mimo lesa. Rastú na stovkách tisíc hektárov a ich hodnota je okolo jednej MILIARDY eur. Vláda schválila návrh zákona, ktorý umožní okamžitý výrub stromov na stovkách tisíc hektároch za jednu MILIARDU eur. Aby bolo vidno všetkých medveďov. Tie peniaze nepôjdu dôchodcom, do školstva ani do zdravotníctva. MILIARDU eur si zoberú záujmové skupiny, ktorých predstaviteľom je vedenie ministerstva životného prostredia. Medveď sa za tie stromy neskrýva ako tvrdia oni. Skrývajú sa za nimi iní.“

A našla som ešte niečo, s čím plne súhlasím. Poznám situáciu v Štátnej ochrane prírody , viem, s akými problémami sa roky boria a ako veľmi im chýbajú pracovníci , viem, ako mnohé záchranné stanice a občianske združenia suplujú v tejto oblasti štát. A v tejto situácii  podľa mnohých Taraba spustil smrteľný útok na Národné parky.

Citujem z nemenovaného zdroja :

Dnes už o tom nemôže nikto pochybovať, pretože „minister životného prostredia” Taraba, sa rozhodol ich personálne zničiť a finančne vyhladovať. Jeho kroky sú priamou, premyslenou a mimoriadne nebezpečnou snahou o likvidáciu ochrany prírody. Som presvedčený, že na konci tohto plánu má byť nekontrolovateľná ťažba, stavebné eldorádo pre developerov a de facto privatizácia národných parkov. A to celé za potlesku Kuffovcov a Huliaka. Posúďte sami:

FINANČNÝ KOLAPS

Taraba v priebehu niekoľkých týždňov skoro o 80 % okresal príspevky pre národné parky zo štátneho rozpočtu na rok 2024. Z pôvodne rozpočtovaných 3,3 mil. euro im zobral skoro 80 % a príspevky klesli na 700 tis. euro. V prípade TANAP-u dokonca škrt o 100 %, teda na 0.

Konkrétny prehľad je tu:

Správa NP: Príspevok 2024 – Po úprave 2024

Tatranský NP: 616 259 – 0

NP Malá Fatra: 263 499 – 39 251

NP Veľká Fatra: 352 004 – 384 534 (jediný nárast)

NP Mur. planina: 207 114 – 29 201

NP Nízke Tatry: 631 288 – 44 701

Pieninský NP: 177 114 – 39 201

NP Slovenský raj: 353 631 – 54 201

NP Slov. kras: 224 745 – 32 201

NP Poloniny: 293 088 – 78 402

Čo to znamená? Národné parky nebudú mať prostriedky na nič. Predstavte si nemocnicu alebo školu, ktoré dostanú zo štátneho rozpočtu 0. Aké služby občanom poskytnú? národné parky čaká finančný kolaps, zabudnite na starostlivosť o turistickú infraštrutúru, na strážnu činnosť proti pytliakom a páchateľom, na vedecké štúdium prírody, na podporu súkromných vlastníkov či na odborné usmerňovanie výstavby, toto všetko bez financií prakticky skončí, Taraba ukladá národným parkom rôzne úlohy, no nedáva im na ich zabezpečenie adekvátne (žiadne) financovanie, takéto “sekanie” financovania prírody nemá v histórii Slovenska obdobu, pritom Taraba má dostatok prostriedkov pre národné parky, koncom roku 2023 dostal zo štátneho podniku Vodohospodárska výstavba dar viac ako 3 mil. euro aj na dofinancovanie činnosti príspevkových organizácií, teda aj správ národných parkov, avizuje zrušenie financovania z envirofondu a financovanie z eurofondov v novom období neprebieha, odkiaľ sa teda majú financovať? Z čoho iného ako ťažby dreva a licencií pre developerov, ignoruje odporúčania OECD dofinancovať národné parky, ku ktorým sa prihlásil, ale aj záväzky z plánu obnovy, teda posilniť inštitúcie ochrany prírody, porušuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy – príspevok nikdy nesmie byť nedostatočný alebo dokonca 0, preto v tejto veci podávame podnet vládnemu auditu.

PERSONÁLNY KOLAPS

Ako “darček” na Deň Zeme avizované hromadné prepúšťanie 80 zamestnancov taktiež národné parky paralyzuje.

Pozrite sa na prehľady:

Správa NP: Stav – Prepúšťanie

Tatranský NP: 106 – 30

NP Malá Fatra: 28 – 6

NP Veľká Fatra: 37 – 6

NP Mur. planina: 54 – 6

NP Nízke Tatry: 46 – 6

Pieninský NP: 20 – 6

NP Slovenský raj: 49 – 6

NP Slov. kras: 20 – 6

NP Poloniny: 37 – 6

Príkaz je v rozpore so zákonom a bude znamenať jediné, šírenie strachu, pri reforme národných parkov vláda Eduarda Hegera garantovala, že nikoho neprepustí, čo aj dodržala. Naopak tí, ktorí reformu najviac kritizovali, idú vo veľkom prepúšťať – toto je tá pomoc regiónom v praxi, v Slovenskom krase a Veľkej Fatre je to doslova neriešiteľná situácia – národné parky musia prijať aj lesníkov, ktorí majú prejsť od 1. 4. 2024, naproti tomu musia paradoxne ešte zamestnancov prepustiť, Taraba likviduje neštátnych ochranárov (mimovládne organizácie) s tým, že chce posilniť tých štátnych – no tu vidíme ako, chce zlikvidovať aj tých, po vyhodení desiatok odborných zamestnancov nebudú nekontrolovateľnej ťažbe či systematickému ustupovaniu investorov stáť v ceste žiadne prekážky – v prípade výstavby stačí, ak sa preťažení zamestnanci nestihnú vyjadriť a platí, že stavba má zelenú, kým v NP Slovenský kras (rozloha 346 km2) pracuje 20 zamestnancov, v susednom maďarskom NP Aggtelecký kras (rozloha 198 km2) pracuje 130 zamestnacov , v slovenskom TANAP-e (rozloha 738 km2) pracuje 103 zamestnancov, v susednom poľskom Tatrazanskom parku narodowom (rozloha 211 km2) pracuje 159 zamestnacov – ale my ideme ešte viac prepúšťať.

Tarabovi nevyšiel hneď plán na zničenie prírody, lebo reforma národných parkov je míľnikom v pláne obnovy a do zákona nemôže vstupovať. Tak ide na to sofistikovanejšie, cez finančný a personálny masaker, po ktorom ostane v národných parkoch spúšť.