Na rôzne témy

Venované nicku PARÍŽANKA. Ďakujem za krásnu skladbu, ktorá sa mi nesmierne páči.  Možno sa ti, Parížanka, ak toto vôbec čítaš, môj  blog  nebude páčiť  a ničím ťa nezaujme. Ale to nevadí.  Aj tak ti ho venujem.:)

Cieľom týchto krátkych tzv. letných blogov  nie  je samozrejme nejaká moja  „ autobiografia“. Na to som príliš nezaujímavá , taký  máčny máčik.  Cieľom je skôr  vložiť sem pár svojich  postrehov. Ak aspoň niekomu pomôžu, potom  to má zmysel.  

Tak teda  poďme k tým psím očiam. Prečo práve psie?  Lebo pes je najvernejší priateľ človeka . Psíčkari vedia, o čom píšem. Váš pes  vás má rád  v hocijakej situácii. Aj keby ste pred ním robili tie najhoršie,  najodpornejšie veci ,on vás neopustí , lebo  vás ľúbi bezpodmienečnou láskou. Prvýkrát som také oddané  oči videla pred rokmi , keď som zachránila psa so svrabom , ktorý patril miestnym Rómom. Líhaval pod mojím balkónom , zaživa sa rozkladal , nebol to pekný pohľad. Zobrala som ho ku sebe do bytu,  následne k veterinárovi, ktorý ho vyliečil.  Keď potom  pozeral zdola na môj balkón  a ja som otvorila balkónové dvere ,prvýkrát  v živote som  si uvedomila, že aj  oči môžu vyjadrovať nesmierny smútok, ale aj  vďačnosť.

Za svojich mladých čias som stretla veľa mužov. Väčšinou som s  nimi však len rozprávala alebo tancovala, aby bolo jasné. Jednu dobu som nasávala život výlučne na diskotékach , proste len ja a hudba , a to mi stačilo. Všade kde som  sa objavila, som upútala minimálne pár príslušníkov silného pohlavia . Jeden z nich mi dokonca povedal, že som snom mnohých  mužov. No, nekúpte to! Samozrejme, ten muž nemohol tušiť, že nerada varím..)))Vravievali mi , že mám tvár ako herečka, no mne sláva nestúpla do hlavy a ak , tak iba na krátku chvíľu. Nie, nemyslela som na prekrásnu rozprávku o škaredom káčatku , čo sa stane labuťou. Môj príbeh bol iný. Bol to príbeh malej morskej víly , ktorá dostala od čarodejnice možnosť byť úžasnou tanečnicou, ale za cenu, že bude navždy  nemá.  Často som  priťahovala mužov so psími oddanými očami.   Ich oči vraveli: Zachráň ma, pritúľ si ma, pomôž mi! Tým mužom som však nedokázala  pomôcť a mnohí z nich zomreli. Zabila ich  samota.  Jeden z nich neskôr prostredníctvom mňa poslal  vo sne odkaz pre svoju mamu. Takže prvé posolstvo pre čítajúcich .Viem, že je nesmierne ťažké ,ak niekoho stratíte. Ale ak ešte plánujete chvíľu ostať žiť na tejto Zemi , nesmúťte za tými, čo tu  už nie sú. Verte, mŕtvi  by to nechceli . Verte , že je im tam dobre. Lepšie ako nám, pozemšťanom. Napokon, poznám to aj zo svojej skúseností, a to som ani nemusela prežiť klinickú smrť či cestovať  vesmírom v knihách. A teraz na záver rada pre osamelých mužov so psími aj nepsími očami . Čítala som niekde , už fakt neviem kde , lebo môj mozog po čase nepodstatné  veci vypúšťa  a ostáva v ňom iba pointa, že v ktorejsi krajine robí akýsi muž kurzy pre osamelých ľudí , ktorí si hľadajú partnerov.  Čo radí mužom, ktorí majú večnú smolu v láske? Muž si má medzi  prítomnými ženami  vybrať ženu s číslom jeden, ktorá ho najviac upúta. A potom ženu s číslom dva , aj tá ho upúta, ale o niečo menej. Pointa? Tá prvá v žiadnom prípade nie je tou pravou , priniesla by mu opäť len smolu. Lebo automaticky kopíruje chyby tých predchádzajúcich, ktoré ho priťahovali. Takže páni , nie tá prvá ,ale tá druhá v poradí , na tú sa zamerajte! Škoda len, že neviem, či toto isté platí aj pre ženy. Ale asi áno.

Nabudúce o tom, že nikdy nehovor nikdy  a že hladnú ženu je v prvom rade potrebné nakŕmiť .