Na rôzne témy

Roky odoberám  český časopis Meduňka . V jednom z tohtoročných čísel  bol uverejnený rozhovor s lekárom , z ktorého som si pre seba vybrala ťažiskovú vetu: Ak  chcete byť šťastní , ďakujte  svojim predkom. Ja som s touto vetou už dlhodobo stotožnená  a svojim predkom pravidelne ďakujem a viem, že ma chránia , no práve dnes som si na túto vetu  spomenula  aj v súvislosti so sviatkom, ktorý si pripomíname. Naše médiá (väčšina z nich) teda veru veľmi vďačné  nie sú , ani  denník Pravda nie je výnimkou . Radšej riešia bulvárne záležitosti. Ešteže tu máme napríklad aj blogera dedica , ktorý Pravdu  zastúpil krátkym blogom. Ale vrátim sa k tým, ktorých sme poznali, ktorých gény sme zdedili.  Na mnohých  spomíname  s vďakou  a úctou, na mnohých  s trpkosťou či dokonca nenávisťou. Každý človek má právo na svoje pocity  a nikto nemôže preskočiť svoj psychický vývoj. Ak si však uvedomíme ,že aj tí pred nami mali svoje traumy, žili v obavách  a trápeniach , vtedy sa na nich začneme pozerať inými očami a  odpustíme. Mnohí z nich nám nechceli ublížiť úmyselne ,len proste nevedeli inak.  Nielen svojim predkom je však dôležité ďakovať.  Ďakovať možno aj za úplne obyčajné veci. Za maličkosti, z ktorých sa ale skladá život. Verili by ste, že niektorým z nás výrazne  zlepší náladu napríklad aj to, že prišlo smetiarske auto a odnieslo preč plno nepotrebných vecí?  Spomeniem svoju osobnú skúsenosť.  Pred rokmi  som sa v duchu vysmievala z jedného človeka , ktorý už vtedy triedil odpad .  Býval v bytovke a v kúte izby mal vrece, do ktorého dával staré noviny a papier. Priznám, krútila som nad ním  hlavou .Po čase som sa  presťahovala  do starého domu, ktorý vyzeral ako po bombardovaní. Prvé roky, čo sa týka kúrenia, boli kruté. Ono  aj  v súčasnosti nosím v zime  na sebe bežne zo dva svetre , no  kým mi  teraz teplomer ukazuje počas mrazivých dní a nocí krásnych 18 až 20  stupňov, v tých časoch mi ráno veru ukazoval len 9.  Kúrila som drevom. Prvú zimu som si raz ráno našla pred domom kopu starých novín . Položila mi ich tam dobrá susedka , ktorá na mňa myslela.  Keď som tie  noviny našla, slzy mi vošli do očí.  Ten starý papier mal pre mňa skutočne cenu zlata ,lebo mi umožnil zakúriť a zohriať sa.  A vtedy som si spomenula okrem rozprávky Soľ nad zlato aj  na toho človeka  a v duchu som ho prosila za odpustenie. Nedávno som stretla starého pána . Je veľmi vážne chorý , trápi sa  a napriek tomu na život nezanevrel. Povedal mi ,  že každý večer zaspáva s pocitom, že sa ráno už možno nezobudí  , a preto ďakuje  za všetko pekné, čo mu bolo umožnené prežiť.  A ráno ako prvé zase poďakuje za to,  že dýcha , že  ešte stretne ľudí, ktorých má rád. A hlavne ďakuje Bohu za to, že jeho rodina je v poriadku.