Na rôzne témy

Jozef Tiso i Stepan Bandera sa snažili zabezpečiť  bezpečnosť svojho  národa v ťažkých časoch 2. svetovej vojny. Rozdiely medzi nimi sú však veľmi veľké. Tisovi možno jednoznačne vyčítať  deportácie Židov zo Slovenska.  Zároveň však treba povedať, že slovenskí politici , a teda aj Tiso , nevedeli, že  sú Židia  v koncentrákoch mimo Slovenska zabíjaní.Deportácie treba odsúdiť v každom prípade, nemožno však tvrdiť, že Tiso o usmrcovaní Židov vedel, alebo že si smrť Židov želal.

 Stepan Bandera  bol inou šálkou  kávy. Angažoval sa v  Organizácii ukrajinských nacionalistov OUN, ktorej cieľom bolo dosiahnuť ukrajinskú štátnosť. Počas druhej svetovej vojny OUN spolupracovala s hitlerovským Nemeckom a pomáhala  Nemcom pri útoku na Sovietsky zväz. Pre OUN  bola typická  fašistická rétorika a páchanie násilia na protivníkoch. Napríklad  v tzv. Desatore ukrajinského nacionalistu  sa hovorí: Nebudeš váhať spáchať i ten najťažší zločin, ak si to úspech našej veci vyžaduje. 8. Nenávistne a úskočne budeš zaobchádzať s nepriateľmi svojho národa. Bandera  v 30. rokoch ako krajský náčelník OUN na poľskom území organizoval teroristické útoky proti poľským úradom, ale i proti Ukrajincom, o ktorých sa OUN domnievala, že s Poliakmi kolaborujú.   Bandera  bol stíhaný a súdený za  teroristický čin, ktorým bolo napomáhanie pri vražde  poľského ministra vnútra Bronislawa Pierackého v roku 1934. Poľský súd odsúdil Banderu na trest smrti, rozsudok bol potom zmenený na doživotie.

OUN rozširovala letáky, kde stálo: Zničte nepriateľa. Moskva, Maďari, Židia, títo sú vašimi nepriateľmi. Zničte ich.“Keďže Nemci nemali záujem na vyhlásení samostatnosti Ukrajiny , vedenie OUN pozatvárali a Bandera putoval do koncentračného tábora. Z väzenia  napísal list, že ukrajinskí  nacionalisti sú predurčení byť nápomocní nacistom, lebo boli formovaní v duchu podobnom národnosocialistickým ideám. 

 V roku 1942 vznikla Ukrajinská povstalecká armáda UPA ako vojenská ozbrojená odnož OUN. Pre UPA boli najväčšími protivníkmi poľské etnikum a sovietski partizáni.  V roku 1943  došlo k Volyňskému masakru. Bojovníci UPA povraždili 50 až 100 tisíc Poliakov, vyvražďovali celé dediny, ženy, starcov a detí a dopúšťali sa pri tom neslýchanej  krutosti. Bandera  mal síce v Sachsenhausene len obmedzené informácie o masakre, ale to neznamená,  že za masaker nenesie zodpovednosť.

Na Slovensku  sa k Tisovi hlásia určité skupiny ľudí, no oficiálna politika štátu  kult Tisa odmieta. Naopak, pri pohľade na mnohé ukrajinské mestá to dnes vyzerá, že kult Banderu je veľmi živý.  A bol aj pred ruskou inváziou. No o tom sa otvorene nesmie  hovoriť , lebo Ukrajina je dnes obeťou. Na minulosť sa však zabudnúť nedá a minulosť s prítomnosťou súvisí .