Na rôzne témy

Vražda dvoch nevinných mladých ľudí  na Zámockej ulici bola aktom chorého človeka a treba ju rázne odsúdiť. Na druhej strane sa núka otázka, nakoľko  to bola len náhoda, že vrah nezačal robiť poriadky s niekým iným. On totiž ľudí nenávidel a nenávidel aj seba. Bol to chorý, nešťastný človek, ktorý žil bez lásky . Chcela by som sa ale vyjadriť ku komunite LBGTI  z pohľadu bežného tolerantného  človeka. Dnes vysielali tri televízie  diskusné relácie , ktoré sa venovali aj tejto téme. V TA3 téma vraždy a LGBTI  dokonca dominovala, moderátor  sa v priamom prenose k tejto komunite verejne prihlásil.

 V rozhovoroch so známymi občas zabŕdneme aj do spomínanej problematiky. Nemáme pocit, že  by sa komunite LBGTI nejako ubližovalo. Iste, nechodíme na  kdejaké sociálne siete a tým pádom nečítame nenávistne prejavy. Ale v reálnom živote poznáme  pár gayov a lesieb, ktorí si celkom v pohode žijú, majú dobrú prácu , nikto im neubližuje.  Začína sa hovoriť o registrovaných partnerstvách .Ak by to znamenalo, že sa uzákonia  praktické veci, ktoré by tejto komunite  uľahčili život, myslím, že takmer nikto by nič nenamietal. Pochopiteľne, extrémistov je potrebné zastaviť.  Ale drvivej väčšine obyvateľstva nebude určite  prekážať , že niekto po niekom s rovnakým pohlavím ide dediť  alebo sa môže informovať o jeho zdravotnom stave,  hoci nie je jeho  manžel či manželka  a len s ním  žije  v spoločnej domácnosti.  No treba  si uvedomiť, že tak  ako v bežnom živote NIKTO  nemôže preskočiť svoj psychický vývoj, nemôže ho preskočiť ani spoločnosť. A tá naša slovenská ešte nie je pripravená na to ,aby sme tu mali sobáše  ľudí s rovnakým pohlavím a dokonca ,aby si mohli  tieto páry adoptovať deti. Niečo iné je samozrejme, ak homosexuálny pár vychováva  dieťa, ktoré má jeden z nich s predchádzajúcim partnerom opačného pohlavia.  Preto doprajme preboha Slovensku pokoj  a nesiľme to. Nechajme veci plynúť svojím tempom. Všetko chce svoj čas.- Násilné urýchľovanie čohokoľvek  nikdy  nič dobré neprinieslo.  Možno o 10 rokov  sa už  len pár ľudí na Slovensku pozastaví nad tým, že  susedka mala sobáš s inou susedkou.  Ani školské osnovy nie je potrebné radikálne meniť, stačí ,ak žiaci budú informovaní o tejto komunite   a o tom, že je súčasťou nás všetkých  a treba k nej  pristupovať s rešpektom a s potrebnou toleranciou. No aj komunita LBGTI musí pochopiť , že nielen oni  , ale my všetci  máme nejaké tie svoje problémy.  Každý z nás sa s nejakým problémom narodil  alebo ho v priebehu života získal a musí s ním bojovať alebo sa vyrovnať.  U niekoho to je zdravie, iný má nevhodnú rodinu  a skoro  každý z nás  má tendenciu myslieť si, že ten jeho problém je najväčší.  Nabádam preto  k pokore  ľudí z LGBTI komunity aj ostatných. A k tolerancii.  LGBTI  nič zlé neurobili, oni  si svoju  orientáciu nevybrali dobrovoľne.  Nechajme ich žiť a nech oni  takisto nechajú žiť nás. Takisto si však  treba uvedomiť  zásadnú vec, a to, že nemožno ísť proti svojím pocitom .Tak ako je niektorým heterosexuálom  nepríjemne  pozerať  sa na  bozkávajúci sa párik ľudí rovnakého pohlavia,  takisto predpokladám, že podobné pocity  voči hetero  majú aj ľudia LBGTI.  Bolo by tragédiou doby, ak by  sa heterosexuáli  o pár rokov  cítili trápne, že nie sú in ,lebo nepatria k LGBTI komunite a nevezú sa na módnej vlne.  V Amerike sa to už deje. 

  Za pocity nikto nemôže.  Ani za myšlienky.  Môže však za ich realizáciu  a za svoje správanie.  A to by malo byť slušné a zodpovedné. Neprekračujme hranice násilím, držme sa pokory a tolerancie A hlavne sa riaďme vetou: Ži a nechaj žiť!