Na rôzne témy

Abstraktný pojem zlo je opakom dobra . Faktom ale je , že  v každom zle je zárodok dobra a naopak. Ten zárodok, to je  možno poučenie ,možno aj snaha odraziť sa z mostíka zla a skúsiť nabudúce  niečo urobiť inak.

Neviem ako vy, ale  ja ak pozerám thriller , detektívku alebo horor, vždy sa viac obávam toho, čo navonok nevidno, čo je len naznačené. Vytvára to priestor pre fantáziu .Mňa osobne nestrašia litre krvi, či odseknuté hlavy , teda tupé zabíjanie (hoci samozrejme, príjemne sa na to nepozerá),  ale bojím sa toho tajomného v úzadí , keď viete, že ktosi ťahá nitky  zla , ale neviete, kto to je a čo ešte dokáže urobiť .

Minulé storočie vyprodukovalo dva hrôzostrašné režimy –  fašizmus v Nemecku  a stalinizmus  v Sovietskom zväze.  Oba režimy  spôsobili  katastrofu velikánskych rozmerov.  A predsa  pre mňa osobne  z hľadiska teórie o priamom a skrytom zle, je stalinizmus desivejší.  Hitlera mal človek prečítaného,  poznal jeho ideológiu , názory, požiadavky na tzv.  čistú rasu. Ak ste spolupracovali, kolaborovali , zdieľali rovnaké názory ako Fuhrer , vedeli ste hrať divadlo,  mali ste šancu prežiť. Pravda, nesmeli ste patriť k skupine, ktorú on  považoval za potrebné  vyhladiť. V stalinizme bol však  potenciálnym nepriateľom  každý. Tam neplatili žiadne pravidlá. Stalin, Berija…to boli psychopati , paranoici.  Jeden deň vás mali za priateľov ,na druhý deň ste už neexistovali.

Režimy zmizli, ale história nám ukazuje, že ľudia sa nemenia.  Vývoj ide dopredu po špirále, ten technický,  ale čo sa týka ľudského myslenia, nepokročili sme míľovými krokmi vpred.

Momentálne zlo dostalo meno vojna. Vojna, ktorá sa vedie priamo, je hrozná,  ale vy o nej ako obyvatelia viete , viete, že vás nepriateľ onedlho môže napadnúť, že zničí  vašu dedinu či mesto  a teoreticky sa môžete pripraviť, máte možnosť voľby, môžete aj ujsť …  Viete, s kým máte dočinenia.  No nechať bombu v aute , vyhodiť most do povetria, či pripraviť sabotáž plynovodu , to je to zákerné, nepriame zlo. Zlo od chrbta.  Preto sa vždy budem viac báť štátov, ktoré nepožívajú priame metódy boja.  Nie je najhorší  nepriateľ ten, kto sa vyhráža verejne, povie vám do očí, čo si myslí,  ale ten, kto  klame  a za vaším chrbtom robí podrazy .

Ak sa vrátim na Slovensko, príkladom priameho zla je minister Naď, ktorý sa vyhráža časopisom už aj za zverejnené fikcie, ktorý sa na  svojom profile teší z teroristického aktu. Avšak môžeme ho vnímať  v podstate ako zakomplexovaného človeka, ktorý dostal príležitosť a riadne ju využíva.  Oveľa nebezpečnejší  sú tí, čo ťahajú nitky z úzadia   alebo typy nadšencov , ako napríklad  mladý zväzák Stančík , či trebárs aj Čaputová, ktorí sa tvária ,že bojujú za čisté  ideály.  A vlastne, nemusia sa ani tváriť,  oni zrejme tejto „pravde“  aj  fanaticky veria . Cesta do pekla však vedie práve cez tzv. dobré úmysly.