Na rôzne témy

(skutočný príbeh)

Vilma  sa tak dlho tešila na túto cestu , lepšie povedané na konečný cieľ , že ju napokon ani neprekvapilo, keď pocítila isté sklamanie a veľká radosť sa po príchode do hotela  nedostavila. Bolo to rovnaké  ako aj s inými záležitosťami , ktoré ju postretli v živote. Tešíš sa, tešíš, dávaš do toho celú svoju energiu a keď to napokon dosiahneš, pochopíš, že vlastne cesta k cieľu bola tou najpríjemnejšou časťou  celého úsilia.  Alebo to možno chápať aj tak, že samotné úsilie človeka vyčerpá a nakoniec vlastne ani nemá chuť oslavovať víťazstvo. A zase, premýšľala, keď si popozerala izbu, v ktorej bude cez víkend ubytovaná, veci, ktorých som sa obávala alebo po nich nijako zvlášť netúžila, milo prekvapili. Ako napríklad keď som chodila na strednej škole na rande s chlapcami. Trpák, čo som v podstate s ním neodmietla stretnutie možno len z čírej zvedavosti , sa nakoniec ukázal ako šarmantný spoločník, džentlmen a taký, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako playboy  so všetkým, čo k tomu patrí, nakoniec ani nezaplatil za kávu a išlo mu len o jedno. No čo už? Muži nám to v živote len komplikujú, hoci to snáď ani nemyslia zle …sú akí sú, s čertom zle a bez neho ešte horšie. A Vilma vie, že tento výrok je pravdivý, aspoň v jej prípade sa potvrdil s určitosťou. Hneď po strednej škole si to síce namierila na vysokú , ale Michal jej bol prednejší . Keď navrhol, aby sa zosobášili, hoci nebola tehotná ako mnohé jej spolužiačky , čo sa museli vydávať, pomyslela si : To bude ten pravý na celý život. Jemný, citlivý a zároveň vášnivý , zodpovedný , starostlivý , no proste- ideálny chlap, akého možno vidieť už len vo filme.  A finančne zabezpečený. Peniaze ako bonus potešia v každom prípade. A v tom jej zvlášť. Pretože z domu nedostala ani len uterák , pojem veno Vilmini rodičia nepoznali , tí žili sami pre seba, pre svoje drahé koníčky, otec pre rybárstvo a poľovníctvo a mama pre zlato, striebro a drahé dovolenky , najlepšie mimo Európy. A veď si hádam na seba zarobí, je samostatná , ešte ona by sa mala o nás v starobe postarať , má nám byť za čo vďačná, dobre sme ju vychovali , mala to, čo potrebovala a chcela .

Vilma je krásna žena , krv a mlieko ako sa vraví , ide jej na štyridsiatku , no mnohé dvadsaťročné jej veru môžu závidieť. Dlhé čierne zvlnené vlasy, výrazné črty tváre, šmrncovná postava. Tuk tam, kde je potrebný . Len so svojím oblečením nie je spokojná , nemôže kráčať s módou, nemá na to. Práca v úrade  ju už dlho neuspokojuje .Napriek tomu sa snaží ako sa len dá,  veď  módne doplnky a fantázia urobia svoje. Vypomôže si  lacnou bižutériou , ktorú obmieňa ,a tak sa dá povedať , že stále vyzerá pútavo a zaujme nejedno mužské aj ženské oko. Na  víkendový pobyt  do Tatier si zobrala svoje najlepšie kúsky . Je sobota , včera pricestovali a zajtra sa budú baliť , ale už si stihla užiť aspoň čo to. Vírivku, masáž, saunu , lahodnú kávu v útulnej kaviarničke pri hoteli,  bohatú večeru …ešte že má takú kamarátku , čo jej pomáha. Nie každý má  šťastie na skutočných priateľov. Teraz sedí pri barovom stole a nervózne pozerá na hodinky. Je už šesť, mal tu už dávno byť. Vari si to rozmyslel? Alebo nejaké problémy so ženou…či? Šesť desať, šesť pätnásť…začína uvažovať, že odíde na izbu , keď  odrazu  pocíti dotyk na krku , jemný zmyselný dotyk, na ktorý čakala…Nie, musím byť k sebe úprimná, toto práve nie je moja šálka kávy, hoci ten dotyk potešil , ale nie z dôvodu , ktorý cítia zaľúbené či roztúžené ženy. Ivan si už sadá vedľa nej . Prepáč, že meškám, ale zostal som trčať v zápche …A nemohol si mi poslať aspoň sms , čo sa deje? Myslela som, že už neprídeš a rozmyslel  si si to. Nehnevaj sa , už to nerozoberajme, stalo sa …dáš si niečo? Alebo ako minule fernet ? Ivan objednáva , no vidno po ňom , že je roztržitý. Alebo sa len nemôže dočkať , kým budeme spolu na izbe a strhne zo mňa šaty? Hltá ma očami …Po dvoch fernetoch sa rozhovorila. O Michalovi, ktorý nedávno oslavoval narodeniny a prišiel do reštaurácie spolu so svojou nastávajúcou …a ona na druhý deň  musela počúvať od svojho syna oslavné ódy na bývalého. Vieš, mami ,   pripadal som si ako na nejakej milionárskej oslave , švédske stoly,  dokonca  aperitívy si si mohla sama vyberať , poschodová  torta , zákusky od výmyslu sveta , živá hudba . Intímna atmosféra,  bavili sme sa všetci za jedným stolom . A tá otcova  priateľka , rozumeli by ste si. Ovláda tri jazyky a otec uvažuje, že sa možno odsťahujú do Rakúska, pracovala pre rakúsku firmu ako tlmočníčka a ponúkli jej nový flek , a aj otcovi takisto…mami, ak sa tam presťahujú, všakže ak by nás oboch pozvali, pôjdeš tam so mnou? Nuž , áno, darí sa mu, asi som mu ja nepriniesla to vytúžené šťastie , možno ho nájde v tej druhej. Aj Ivan sa rozhovoril, pravda, jemu alkohol až tak nestúpol do hlavy. Ako mu žena večne vyčíta neskoré príchody domov , no peniažky zhrabne jedna radosť. Včera sa obula do jeho sestričky. Pred ňou by si netrúfla, ale zato on si musel vypočuť nechutný monológ : Vieš, že som veľmi váhala, či sa za teba mám vydať ,lebo  som vedela, aký kurevník bol z teba na vysokej škole. Nemáš dosť ženských orgánov v ordinácii , hrabeš sa v nich celé dni a dakedy aj noci a ešte  ťa baví sa v nich hrabať aj mimo pracovných hodín? Neoponoval jej argumentom, že keď sa s ním zoznámila, neprekážalo jej, že je gynekológom , vtedy bola dokonca hrdá, akého fešného chlapa si ulovila , koľké mali záujem , ale vybral si mňa, mne nastokol v kostole  na prst obrúčku! A teraz žiarli ešte aj na jeho spolupracovníčku , s ktorou by si ani len vo sne nezačal , veď nie je jeho typ. Vari nevieš, že sa mi páčia oblejšie baby, a nie vychrtliny ako táto tu…navyše je až príliš nábožensky založená. Ivan sa posťažoval Vilme a keď ju na izbe o necelú polhodinu pomaly  vyzliekal  a položil na posteľ , zo všetkých jeho pohybov a prejavov nežností, Vilma razom zistí, že práve ona je ten typ, ktorý pána doktora vzrušuje najviac.

Ležia vedľa seba , pred chvíľou si ešte blízki, teraz ako dvaja cudzinci. Aspoň ona má z toho taký pocit a čo si o tom myslí Ivan, to ju nezaujíma. Cigaretky dohoreli, intímne svetlo Vilma zhasína , je unavená, chce sa jej spať. Ivan už zaspal , v spánku pravidelne odfukuje a občas aj zachrápe. Vilme sa napriek príjemnej únave  nedarí zaspať.  No áno, bolo to fajn, ale ležím tu pri  chlapovi , ktorý sa zajtra  spokojne vráti ku svojej manželke, deťom, v pondelok ku svojim pacientkam , ktoré si  najprv ošacuje  ako predtým mňa a potom sa pokúsi o bližší kontakt. Lebo tým si teraz už Vilma istá je . Ivan nemusí používať rôzne taktiky, finty,   on si môže dovoliť ísť na každú priamo a ak odmietne , môže len ľutovať. Je to vlastne frigidná chudera, veď už z toho, ako ju vyšetruje, predsa musí zistiť, aký dobrý je v posteli.   S Vilmou to však také  jednoduché nebolo.  No napokon ani ona  nemala na výber. Neuvažovala, či bude alebo nebude  dobrý milenec. Keď jej prvýkrát naznačil, že by si ju rád predstavil aj v inej póze ako ležiacu  u seba v ambulancii, fľochla na neho a vyzývavé výrazné črty jej trocha stvrdli. Nie som taká lacná , Ivan. Možno vyzerám, no nie som. To, že žijem sama , neznamená, že túžim po každom chlapovi, ktorý čo len trocha lepšie vyzerá. Nepotrebujem ani tvoje peniaze, hoci ich veľa  nemám…ale potrebujem niečo iné , pomyslela si. Odolávala jeho ponukám statočne celé dva mesiace, ale robila to spôsobom , aby si nezabuchla zadné dvierka. Odmietala a zároveň v ňom vzbudzovala pocit , že predsa po čase ak sa bude snažiť , bude vytrvalý , môže dosiahnuť  svoj cieľ.  Prečo to musela robiť? Lebo už ju nebavila práca, hnusilo sa jej otvárať každý deň od pondelku do piatku tie isté dvere , a keď potom videla výplatnú pásku , striedali sa u nej pocity zlosti a  sebaľútosti. Bola schopná , cieľavedomá , bola ochotná rozšíriť si vzdelanie , len aby mohla postúpiť. A on bol miestny funkcionár, nebol len zazobaným lekárom , u ktorého si prominentné pacientky podávali kľučky. Bol  aj členom tej správnej strany, strany, ktorá bola práve pri moci. A mal možnosť ju dostať vyššie, mohla sa stať šéfkou miestnej zdravotnej poisťovne. Oveľa vyšší plat, postavenie , kontakty , možnosti…A že ním vlastne pohŕdam, to teraz nie je dôležité, kto  ma má  právo súdiť? Ide o moju budúcnosť. A tak keď teraz ležala vedľa Ivana , hoci v jej vnútri hlodal červíček pochybnosti, či to bol správny krok , vedela, že budúcnosť aspoň na nejakú dobu poriešenú má. Sľúbil jej pomoc  a aspoň v tomto mu verila. Možno som pre niekoho novodobá prostitútka, no a čo má byť?  Mám ešte syna, ktorý študuje, starý byt , čo potrebuje rekonštrukciu , nemám žiadnu finančnú rezervu…ešte aj tento pobyt mi musela zaplatiť Alena. Hoci, sama sa ponúkla. Ale aj tak je to do istej miery ponižujúce. No keď sa stanem šéfkou zdravotnej poisťovne , verím, že aj jej raz splatím svoj dlh. A potom ju pozvem ja na výlet, možno ku moru , ktoré tak zbožňuje.  Muži nám to síce často komplikujú, no zároveň sa bez nich nevieme zaobísť.    A že toto bol sex bez lásky? Smutné, viem, nikdy by som si o sebe nebola pomyslela, že raz takto dopadnem, ale láska mi v živote priniesla iba zbytočné trápenie. Najprv Michal ,potom Tóno. Tá jeho mater  nevedela prehrýzť , že som o pár rokov staršia a nie advokátka ako jej miláčik- maznáčik.  A že mám dieťa. Akoby sme žili v 19.storočí!  Vilma napokon zaspáva s myšlienkou, na ktorú už prišla najmenej stokrát :  Jediný  muž ,ktorý je výnimkou,   na ktorého  nemôžem povedať zlého slova,  je môj syn. To je dar z neba , dostala som ho asi  za odmenu.  Slušný, úctivý, dobrý ako med. Len pravdepodobne  skončí s tou svojou dobráckou povahou  u nejakej potvory, ktorá s ním bude zametať. Na takých mužov  ako on som ja ale šťastie nemala . Možno raz…žeby? Možno až teraz sa predo mnou otvorí život naplno…

Aj Alena je vlastne v podstate spokojná s víkendovým  pobytom v našich veľhorách. Po ceste domov sústredene šoféruje a ani poriadne  nepočúva , čo  vraví vedľa sediaca Vilma. Má dosť vlastných myšlienok, ktoré jej blúdia hlavou. V prvom rade sa teší, že pomohla priateľke. Vilmu pozná už roky ešte z čias, keď jej brat na strednej škole pokukával  za nádhernou čiernovlasou krásavicou. Vilma bola bomba, to je fakt a ešte stále je.  Tá hádam  dozrieva ako víno, časom . Zmyselnosť  jej hľadí  z tváre , nezaprie ju,  ani keby bola oblečená v mníšskom habite. Len škoda,  že jej nevyšlo manželstvo s Michalom , Alena si na Michala spomína ako na  fajn chlapíka. A potom ten právnik, ten Vilmu načas  úplne rozložil, to bola asi najväčšia láska jej  života .A  hoci Vilma dáva ich rozchod za vinu Tónovej  matke, nie je to pravda,. Keby ju bol mal ten advokátik  skutočne rád, bol by sa za svoju lásku postavil a bojoval za ňu. No jeho priority smerovali inde. Vlastne, už  je to jedno ,za minulosťou treba konečne urobiť bodku.  Teraz je najdôležitejšie, aby  Vilme  Ivan pomohol odraziť sa. Vilma je šikovná, dokáže mu, že stavil na správneho koňa. A ja jej takisto pomôžem prekonať finančné suchoty.  

Alena má z čoho pomáhať. Môže si dovoliť nielen sebe, ale občas aj kamarátke zaplatiť nejaký ten pár dňový welness  pobyt prípadne lacnejšiu dovolenku. Vydala sa za muža, ktorý sa veru vedel v živote obracať , nebol síce žralokom , ale dravou rybou určite. No len v podnikaní. V súkromí  bol mäkký a poddajný a mohla si ho natierať na chlieb na každý spôsob. A práve to jej časom začalo prekážať. Po narodení dcéry bola nejakú dobu v ústraní, venovala sa malej , no keď Eliška nastúpila do školy , Alenina temperamentná povaha sa začala prejavovať v plnej sile.  Chodila  tancovať, cvičiť , viedla kurzy   aerobiku , no v podstate sa aj tak  celé dni nudila. A energie mala na rozdávanie.  Mužova firma prosperovala, rozrastala sa , točili sa tam veľké peniaze.  Imro Alenu miloval , ale city jej prejaviť  nevedel. Jeho introvertná povaha narážala na jej živelnosť a nespútanosť , a to smerovalo k niečomu, čo sa dalo všeobecne  očakávať. Aj Alena začala podnikať , otvorila si  upratovaciu firmu , ktorá prosperovala  vďaka Imrovým kontaktom a jej šikovnosti. Stala sa významnou osobnosťou v malom mestečku , navyše rodičovský dom  prerobila na penzión, kde začala ubytovávať hostí zo zahraničia. Skrátka darilo sa jej , no v láske šťastie nemala. Imro iný už nebude , to pochopila . A krôčik ku krôčiku kráčala v ústrety  nevere , ktorú jej okolie čakalo už dávno. Z jej strany  nešlo o lásku , Imra by nikdy nebola opustila , no neposkytoval jej už to, po čom túžila- vášnivý sex, dobrodružstvo…

Keď sa Alena pred siedmimi  rokmi prebudila a manželská  posteľ  vedľa nej bola prázdna , ešte  netušila, že o malú chvíľku  zažije najväčší  šok vo svojom živote. Šok, z ktorého sa  len tak skoro nespamätá a ktorý ju nadlho oberie o zdravie a spánok. Keď len tak v ponožkách kráčala po schodišti v dome, zazdalo sa jej, že  z povaly počula divný zvuk.  Asi mačka alebo kuny, idem sa tam pozrieť…Vyšla na povalu a tam ho uvidela. Visel na povraze obesený . Jej muž Imro.

Našli ju okolo obeda vedľa neho  ležať na zemi v mdlobách, po odchode  z nemocnice putovala ešte na psychiatriu a potom sa dlhodobo liečila doma. Hoci všetci vedeli, prečo sa Imro obesil , nikto jej nebol schopný do očí šprihnúť vyčítavé slová. A ona nikomu neprezradila, že Imro  nechal list na rozlúčku, v ktorom napísal:  Bola si  láskou môjho života , stále si milovaná, no nechcem ti ďalej prekážať . Viem, s kým sa stretávaš a ďalej to už neviem uniesť. Staraj sa o Elišku. Nič nevyčítam. Ži  aj za mňa, ja som už ďalej nevládal.

Alena bola pragmatická žena , skôr materialistka  ako idealistka , ale po Imrovej smrti uverila v zázraky.  Lebo jeho duch ju ešte dlho chodil mátať a nedal jej spávať. Počula ho  po nociach , pred spaním jej skoro dýchal na krk , ba občas ho videla aj počas bieleho dňa. Už ani nikomu nič nevravela. Z obavy , aby  ju nešupli niekde do ústavu. Ale trpela nesmierne a trápila sa. Časom si dokonca na jeho prítomnosť v dome zvykla a keď jedného dňa neprišiel , takmer jej začal chýbať . Potom pochopila, že jej odpustil. Či to znamenalo, že ona odpustila sebe?    Dnes už lieky neberiem , chvalabohu z najhoršieho som vonku . Mám vydarenú  dcéru, dobrého zaťa a milovaného malého vnúčika . Mám peniaze, firmu, ktorá prosperuje   a prácu,  čo ma baví. A keď môžem, pomôžem aj iným, snáď sa aj takto dočkám vykúpenia. Preto pomáham aj Vilme ,  hoci u nej to nie je len o nejakom tom vykúpení,  je mojou priateľkou.   A som hrdá na seba, že som aj na tomto pobyte premohla  pokušenie. S pokušeniami bojujem stále a darí sa mi odolávať.   Môj priateľ , s ktorým sme spolu od vlani, mi veľmi pripomína Imra. Dobrák od kosti, lyžiar, športovec , sčítaný človek, má pre moje slabosti pochopenie.   Nemilujem ho , ale vážim si ho a mám ho rada . Nebolo mi ľahko, keď  ma tu včera  navštívil dávny priateľ , no  odolala som jeho milostným návrhom.  Nepodľahla som mu, hoci to som mnou riadne mávalo. Už nikdy sa nesmie stať, že si ktosi kvôli mne zoberie život. To by ma priviedlo rovno do pekla, to už by som si možno  siahla  na život aj ja. Vlastne asi nie…mám sa príliš rada  . Som vďačná tomu tam hore , že som to peklo prežila a že sa otvára nová etapa môjho života. Muži nám to síce občas komplikujú, no ale o čo sme my, ženy , lepšie?