Priatelia aj (ne- priatelia) ,
v piatok a sobotu som s vami nemohla debatovať , lebo som kľačala v kúte. Za trest. Staršia generácia si možno pamätá , ako to vyzeralo ešte v minulom storočí v škole. Občas poza uši , keď ste si zaslúžili (teraz zbijú žiaci skôr učiteľa a ešte z toho môže mať problém on , ak by išlo o deti našich spoluobčanov ). Takisto sa trestalo spôsobom, že žiak musel prepisovať časti učiva, a to aj 50 krát… a aj na kľačanie v kúte si pamätám. Ja osobne som takto potrestaná nebola, mňa trestala učiteľka v druhej triede tým, že ma nechávala po škole . Nútila ma dojesť jedlo, ktoré mi mama dávala so sebou na desiatu a ktoré mi nie vždy chutilo. Včera a predvčerom som síce jedla, čo mi chutilo, ale pripadala som si tak trocha ako za starých školských čias . Mala som zakázané zúčastňovať sa debát, písať blogy som však mohla. Dôvod? Ak by som mala ísť do percent, povedala by som, že tých 20 zavinil administrátor – asi mu prekážali moje posledné príspevky, tak si našiel zámienku potrestať ma. Možno sa ale obával nahlasovateľa a nechcel mať nepríjemnosti . Preto skôr stavím na zvyšných 80. Ako mnohí viete, upozornila som na istý nick, ktorý nereagoval vecne na moje príspevky, ale urážal ma ako osobu a písal nezmysly. Nick bol síce zablokovaný ,lenže má ďalšie a ďalšie klony. Provokoval , tak som si dovolila mu napísať, že je psychopat, upír a pijavica. No a administrátor mi oznámil, že takto nie, takéto slová sú neprípustné. Že Pravda má záujem o slušnú a vecnú diskusiu. A že treba vždy nahlásiť , ak nás niekto šikanuje, otravuje, ale nenadávať mu. Iste, je to tak, lenže v situácii ,keď sa to tu kdekade len tak hmýri vzájomným podpichovaním a aj urážkami , mi ten trest kvôli trom slovám , ktoré navyše nie sú vulgárne ,pripadal čudný a nespravodlivý. A čo máme stále nahlasovať? Veď aj tak admin nie vždy reaguje, ak mu niečo nahlásite. A čo sa mne zdá ako urážka, adminovi sa nemusí a opačne. Navyše všetci vieme o uplatňovaní dvojakého metra v debatách o politike. Nehovoriac o tom ,že väčšine z nás sa nechce neustále nahlasovať a žalovať. Preto by bolo skôr načase zaviesť v debate nové pravidlá. Napríklad aj také ,že vás admin najprv mailom upozorní na isté záležitosti , vy sa k nim vyjadríte a až keď odmietnete spolupracovať , až vtedy vás zablokuje. To by bolo slušné a korektné.
Takže som si v kúte za trest pokľačala a tomu, kto ma nahlásil ,odkazujem, že mi vôbec neublížil, práve naopak. Vyšla som ešte silnejšia z nášho zápasu. Ale ak ti to urobilo radosť, maj si ju.
V závere blogu sa predsa ešte vrátim do čias svojej mladosti. Pre niekoho sú roky štúdia krásne, pre iného nie. Ak chcete, prípadne si môžete so mnou zaspomínať a napísať o svojich skúsenostiach. Ja na svoje štúdium od základnej školy až po VŠ mám vcelku zlé spomienky , no o dôvodoch tu písať nebudem. Nie však preto, že by som bola zlá žiačka, práve naopak. Na základke som okrem iného trpela kvôli záchvatom smiechu. Aj vám sa v škole stávalo ,že ako na potvoru ste dostali záchvat smiechu v tej najnevhodnejšej chvíli ? Napríklad keď vás vyvolali, že máte čítať nejakú ukážku z čítanky? Čím viac sa smiechu bránite, tým viac sa vás zmocňuje. A potom tá nešťastná matematika! Prirodzene na ňu nemám bunky, ako sa vraví a nás ju k tomu na základke ešte učil alkoholik , ktorý na hodinách zvykol aj spievať, lebo popri matematike učil tiež hudobnú výchovu. Hudobnú som síce zbožňovala, lebo tam vynikol môj malý talentík , zato na matike to bola hrôza! O učiteľových schopnostiach svedčil aj fakt, že sme všetci síce mali na vysvedčení jednotky a dvojky , no na strednej škole sme ja a moji spolužiaci boli na úrovni piatačikov. Našťastie profesori pochopili, že popri tých jednotkách a dvojkách by sa štvorka nevynímala dobre, tak nám o stupeň prilepšili. A čo sa týka fyziky, aj tam som mala šťastie. Tá sa už do istej miery dala aspoň občas obkecať , a navyše , fyzikár mal zvláštne názory. Okrem toho, že nám stále opakoval, že slovenčinári a dejepisári sú príživníci spoločnosti , tvrdil, že dievčatá prirodzene nemajú talent na fyziku, a tak sme všetky dostali aj z tohto predmetu o stupeň lepšiu známku, než akú sme si zaslúžili. Takže ja dvojku. A že sa ozaj dejú zázraky? Dejú! Celkom vážne som sa pred maturitami v duchu pripravovala na skutočnosť, že na vysvedčení budem mať tri jednotky, no z matiky pravdepodobne prepadnem. A predstavte si, anjel strážny zaúradoval! Vytiahla som si práve tú jednu jedinú otázku , o ktorej som ako tak mala potuchy. Čestné pionierske , neklamem. Hneď po maturite som doma v peci postupne slávnostne a s veľkou úľavou spálila všetky zošity z tohto odporného predmetu , s ktorým nechcem mať už nikdy nič spoločné.
Celá debata | RSS tejto debaty