Na rôzne témy

(skutočný príbeh)

Nervózne sedí v kaviarni a ani si neuvedomuje, že lyžičkou klope po šálke. Zbadá sa až vtedy, keď na sebe zacíti pohľad od vedľajšieho stola. Ktovie čo si o ňom myslí tá žena, tak čudne sa pozrela. Síce po ňom sa ženy často pozerajú, vie to. Je nízky, ale fešák , vie o tom, že je príťažlivý pre opačné
pohlavie. Dnes mu to je však figu platné. Nebol by nikdy povedal, že tak dopadne. Racionálne založený , nepripúšťal si city, neveril, že také dačo ako láska existuje, je to len obyčajná chémia, všetko sa dá predsa vedecky vysvetliť. Až kým sa malér zvaný láska neprihodil aj jemu. Alebo sú
v hre ozaj len hormóny?

Marek sa snaží koncentrovať a dať stopku citom, snaží sa prebudiť rácio, no aj on je len človek. Asi každým by otriaslo to, čo sa mu pred pár hodinami stalo. Mirka prišla z práce o pol štvrtej, hodila veci do skrine a unavená sa spustila na stoličku. Mali sme ťažký deň, riaditeľ zvolal na poslednú chvíľu
poradu a mne dal úvodné slovo, ani som narýchlo nevedela čo povedať , keď nie som pripravená, neviem nájsť tie správne argumenty … Dáš si kávu? Urobím- ponúkla ho. Marek neodvráti oči od jej tváre, teraz neuhne , musí tú vec dokončiť, tak ako si predsavzal. Čo na tom, že dnes nemá svoj deň a kedy ho vôbec mala za posledné mesiace možno aj roky? Mirka, musím ti niečo povedať. Je to dôležité . Ani nespozornela, neberie vôbec do úvahy jeho pocity, možno ani neverí, že to myslí vážne. V takom stereotype oni už žijú. A to ich okolie vníma ako vzorných manželov.

Marek bol vždy dokonalý herec , už od strednej školy to na profesorov vedel. Teraz však chce byť úprimný , už ďalej neznesie túto pretvárku. Mirka, zamiloval som sa. Už ti ďalej nechcem klamať. Skúsme sa porozprávať a nájsť nejaké riešenie. Nechcem sa rozviesť, aj kvôli Jurajovi…sme rodina . Nečakal až takú prudkú reakciu z jej strany. Razom sa prebrala, kričala čo za fľandru to máš, kto to je, kde robí, chcem to vedieť. To za ňou si chodil, keď si vravel, že ideš na ryby??? Zdrapla ho za ruku a vytrhla mu z ruky mobil. Idem sa pozrieť, či máš jej číslo , idem jej volať , chcem sa s ňou stretnúť, chcem vedieť, kto to je. Okamžite mi to povedz. Ako vyzerá?

Nie, facku mu nedala, ale vyrútila sa oproti nemu, včas ju zachytil. Nebol by čakal toľko emócií , čo to znamená? Že jej nie je ľahostajný? Že ho predsa vníma ? On však už nevládze. Sú manželmi 12 rokov , vzali sa po trojmesačnej známosti. Doteraz mu vykrikuje, že keď otehotnela, povedal jej: Sú tri možnosti: buď si to dáš zobrať, alebo budeš slobodná mamička, alebo sa vezmeme. Povedal vari niečo zlé? Logika nepustí, po trojmesačnej známosti- čo mohla od neho čakať? Asi bola zamilovaná, no mohla predpokladať, že on nebude… Marek si v duchu premietne celý príbeh ich manželstva . Svadba , narodenie syna. Nebol by ani čakal, aké city to malé v ňom prebudí- Od prvého okamihu sa akoby cez pupočnú šnúru na synčeka napojil , keby bol vedel kojiť , ešte aj na tú úlohu by bol pristal…chodil do práce a predtým ešte žehlil ráno plienky … Potom zmena v zamestnaní u neho aj u nej , jej kariéra, jeho vysoké príjmy, hoci nemal vysokoškolské vzdelanie ako ona , zarábal viac, robil v oblasti informačných technológií a tiež sa vypracoval… Dovolenky, stretnutia s rodinou a priateľmi, a veľmi veľa divadla… navonok dokonalý vzťah, v skutočnosti chlad , časté odmietanie. Vedela ho ponížiť už len pohľadom …nechápala jeho túžby , jeho potreby…už úplne rezignoval na lásku, ale
stále celé tie roky hral pred verejnosťou úlohu vzorného manžela a otca. Nepodviedol ju a vie, že ani ona jeho. Ale láska tam nebola , čo horšie ani priateľstvo a pomaly sa strácala aj úcta voči človeku . To len ona si myslela, že hádam keď si ju zoberie, zaľúbi sa do nej. Ale nestalo sa tak. No kvôli synovi a rodine , kvôli svojej matke sa prispôsobil a všetko , čo v ňom bolo vrelé , potláčal…frustráciu si vybíjal v diskusiách na sociálnych sieťach , kde vystupoval ako ostrý diskutér. Jedine práca , peniaze, za ktoré si kupoval „odmenu“ pre seba mu prinášali uspokojenie. A ryby. Tam si oddýchol, na
Liptovskej Mare, na Oravskej priehrade.

A potom stretol Ivanu-. Ich stretnutie nijako nepripomínalo príbehy z červenej knižnice , žiadne vzplanutie pri pohľade do očí , búšenie srdca… Úplne formálne si podali ruky , pretože jeho firma zavádzala počítače v tej Ivaninej. Stretávali sa skoro pol roka pracovne, chodili okolo seba a nič!
Registroval ju ako ženu, samozrejme, bola príťažlivá, krajšia ako jeho manželka, počerná, štíhla , vyzerala ako modelka. Keď sa neskôr dali dokopy , lichotilo mu, že sa po nej pozerali iní muži a ona patrila jemu…Až raz po tom formálnom polroku sa ľady v srdciach prelomili. Prišlo to tak samovoľne , boli na pracovnom stretnutí, sedela oproti nemu …jej rúčka na stole sa nevdojak dotkla tej jeho a obaja cítili nielen to, ako nimi prebehla elektrická iskra, ale pocítili aj istotu, že patria k sebe. Sú veci medzi nebom a zemou , vtedy si pomyslel , ktoré sa raz možno budú dať vysvetliť, ale teraz ich ešte nechcem skúmať , teraz chcem žiť a vnímať …a milovať.

Ich stretnutia začali nadobúdať pravidelnosť a Marek sa zaradil do zástupu mužov žijúcich dvojaký život. Cez deň v robote, večer doma so ženou a synom a víkendy často patrili rybám…a Ivane. S Ivanou si užívali život, chodili po výletoch , kupoval jej drahé darčeky , aby prerušil tok výčitiek
svedomia . Nebol klasickým chrapúňom a výčitky sa u neho pravidelne objavovali vždy keď sa po premilovanom víkende vrátil k Mirke a Jurajovi. Ale bol dokonalý herec a pokračoval v predstavení, veď musel, dokonca sa snažil o častejšie sexuálne zblíženie s manželkou, aby v nej nevzbudil
podozrenie. A pri objatiach často myslel na Ivanu a do statusu na sociálnej sieti, kde vystupoval pod anonymným nickom si zapísal: Sex je niečo, čo si odrobíš, milovanie je niečo, čo precítiš.

Už druhý rok sa ťahal jeho vzťah s Ivanou , a napriek pocitu, že patria k sebe, sa pomaly začali objavovať malé mráčiky , postupne sa rozširovali a schyľovalo sa k búrke. Prvá väčšia bola, keď Vianoce trávil so svojou rodinou a jej sa ani neozval. Nechcel sa rozviesť, nevedel si predstaviť , čo
povie doma, desil sa pohľadu svojej matky , susedov, desil sa pohľadu svojho syna. Chlapec pomaly pôjde do puberty, to je citlivý vek …pred Ivanou však spomínal len tento posledný dôvod , áno, kvôli synovi sa rozviesť nechce . Pochopí to, keď bude mať vlastné deti. Dokonca jej aj navrhol, aby sa
rozišli , no Ivana ani počuť. Či stále dúfala, že sa ich stretávanie posunie smerom k spoločnej budúcnosti , či si až priveľmi zvykla na luxusné darčeky alebo v tom hralo jednoducho len úlohu jej ego, ale zrejme všetko dokopy spôsobilo ,že sa napokon zase odrazili a začali „nanovo“ . Nanovo sa
však so starými chybami začínať nedá. A potom došlo k udalosti, ktorá ho pohla dopredu a povedal si, že predsa len skúsi začať nový život. Ivana sa mu priznala, že ho podviedla , no vraj to pre ňu nič neznamenalo a až vtedy si  uvedomila, ako jej na Marekovi záleží. Urobila to preto , že už ďalej nevie
zniesť ten pocit poníženej milenky, neznesie, ako on odchádza noc čo noc za manželkou, miluje sa s ňou , trávi s ňou sviatky… a čo má z toho ona? Nie, takto sa ďalej nedá!

Z vychodených koľají sa ťažko odchádza , no Marekom nevera Ivany dosť otriasla, už ani neanalyzoval racionálne svoje pocity , len ticho prežíval pocity smútku a bolesti . Takú ťažobu nezažil hádam od chvíle, čo mu umrel otec . Nesústredený, dokonca ani v práci, bolesti žalúdka, pichanie pri srdci, toto je láska…nie, nechcem o Ivanku prísť, áno, viem, že je o 9 rokov mladšia , že je atraktívna, viem, že je sebecká potvora, viem, že napriek tomu , že hrám doma divadlo, v tomto vzťahu hrám v podstate druhé husle…viem, že časom ma možno zradí, ale risknem to …život treba prežívať a nie rozmýšľať ,čo bude.

A dnes tu teda sedí a čaká na Ivanu v kaviarni napätý, ale v hĺbke duše presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia , spokojný so sebou, že konečne nabral odvahu, rozhýbal sa a rozhodol dať šancu láske a životu s ňou. Kedy už konečne príde ? Moja láska…

Prišla . Usmiala sa , letmo ho pobozkala , sadla si. A potom sa odrazu zdvihla , ani poriadne nepočúvala, čo jej vravel , a odišla. A on tam zostal sedieť, neschopný pohybu, neschopný citu, neschopný akejkoľvek súvislej myšlienky a v ušiach mu zneli stále jej slová: Veľmi ma to bolí, hlavne
kvôli tebe, lebo ja som sa s tým už vyrovnala, ale končím. Našla som si priateľa a vyzerá to medzi nami vážne. Plánujeme si založiť rodinu.