Také výstižné, pomyslela som si, keď som objavila na internete správu o Jarkinom úmrtí. Pár slov dokonale vystihlo pointu. Odišlo jedno z najkrajších sŕdc Banskej Štiavnice. Veru, odišiel vzácny človek a ja som sa s ním ani nerozlúčila. Keď som včera vyťukala jej číslo a ozvalo sa mi, že už neexistuje, zamrazilo ma. A potom som sa dočítala, že v júni odišla na večnosť. Moja priateľka, vzácny človek, Jarka, dlhoročná matrikárka z Banskej Štiavnice. Posledné roky sme si málo volali. Možno aj preto, že som cítila jej napätie z časového stresu. Večne čosi riešila , čosi vybavovala. Uponáhľaná , ale takmer vždy pozitívne naladená. Ochotná pomôcť, poradiť, povzbudiť. Len raz sme sa pohádali. Keď som jej pred 10 rokmi po operácii vyčítala, že sa chce vrátiť do práce. Bola už na dôchodku a potrebovala oddych , no predsa zmenila pôvodné plány a neužívala si zaslúžený odpočinok. Vraj nemôže, musí pomáhať dcére a vnučke. Taká bola, žila pre iných , pre rodinu, prácu a pre zvieratá. Na seba pritom zabúdala , a aj preto sa jej možno choroba vrátila. Už sa to nedalo zvrátiť. Je mi veľmi ľúto, že som netušila, v akom je stave. Že som jej nemohla povedať aspoň pár povzbudzujúcich slov. A som si takmer istá, že aj v hodine smrti a tesne pred ňou sa trápila pre tých, ktorých musí opustiť a nebude im môcť pomáhať. Stále v pohybe, taká bola Jarka. Čím sme starší, tým viac túžime po pokoji a stabilite , no u nej akoby čas nehral žiadnu úlohu. Žiarila , rozdávala sa a aj ponadávala, keď sa jej niečo nepáčilo. A keď mala problémy, posťažovala sa len tak akoby mimochodom. Spomínam si na jednu príhodu, ako sme spolu zachraňovali psíka. Ležal na našej ulici v blate a mal prehryznutý krk. Po operácii sa u mňa zotavoval a dozvedela som sa, že patrí miestnemu pastierovi, ktorý žil pár kilometrov odo mňa. Asi ho napadla nejaká svorka, Ako tak sa pozbieral a jedného dňa zmizol. Vrátil sa verne k svojmu pánovi. Lenže návrat domov sa mu stal osudným. Raz ráno som počula známe zakašlanie a videla som ho sedieť na našej lavičke. Vrátil sa ku mne zomrieť.
Takýchto psíkov Jarka zachránila stovky. Jej smrť mi opäť pripomenula, čo je v živote dôležité. Nie to, či vyhrá Trump alebo Harrisová , to skôr dobrý sused a kamarát vám dokáže pomôcť. Alebo človek, ktorý chce byť vašou súčasťou. Šťastie treba chytiť za pačesy a nepustiť príležitosť. Ona to vedela. To jej šťastie ale spočívalo v šťastí iných. Láska nás robí lepšími a tí, ktorí ťa poznali , vedeli ,že tvoje srdce ňou bolo naplnené.
Odpočívaj v pokoji, Jarka.
A niekedy nedostáva nič a niekedy sa so zlom... ...
Ten kto dáva ,ten dva krát dostáva ........ ...
... najprv šok a dnes ma to bolí viac, ako... ...
Prist o priatela je prist o kusok seba. Nech... ...
Perfektne vystihnuté.Sú rôzne druhy sebectva a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty