Na rôzne témy

Že Robert Fico nespája, ale polarizuje spoločnosť, je fakt.  Ale je aj faktom, že akokoľvek by sme  v radoch slovenských politikov  hľadali, on zatiaľ najlepšie spĺňa parametre kladené  na premiéra vzhľadom na náročnosť dnešnej  doby. Pravda,  jeho reakcie nie sú vždy adekvátne a najšťastnejšie. Isteže, ani ten atentát mu nepridal. No ja  si skôr myslím, že tie konfrontačné  reakcie sú vecou temperamentu, povahových vlastností a že sa na nich podpísalo  aj dlhoročné premiérske povolanie.  Ale tak je to nielen u Fica. Nemusí ísť nutne o syndróm vyhorenia, z Fica ho nebadám, hoci istú únavu miestami už áno.  Skôr zastávam názor , že takmer každý dlhoročný vedúci  pracovník časom  od seba stratí odstup ,zvlášť ak pracuje v kolobehu dní naplno. Iba pár šťastlivcov sa dokáže na seba pozrieť s nadhľadom a rozanalyzovať si svoje plusy a mínusy. U Fica to zatiaľ, zdá sa, nehrozí. Aj keď si občas nejakú dobrú radu vypočuje, urobí si po svojom. Na druhej strane,  na odstup treba aj istý takpovediac relaxačný čas  a ten teraz Fico nemá. Veď napríklad aj  návšteva Číny, ktorá sa mi celkom pozdávala, mu určite dala poriadne  zabrať. Dnes ma zaujali dva články, oba boli kritické k jeho osobe. Prvý sa týkal aj Andreja Kisku. Od začiatku nemám nič  voči  prijatiu lex atentát , ale zastávam názor, že doživotná  renta mala byť prijatá v osobitnom zákone. V jednej časti lex atentát sú spomenuté  aj podmienky, ktoré sprísňujú pravidlá doživotnej renty a ochranky pre bývalých prezidentov. Na benefity má právo iba osoba, ktorá nie je  právoplatne odsúdená pre akýkoľvek úmyselný trestný čin. A toto sa týka len  A. Kisku. Citujem T. Dugoviča: „V právnej a politologickej teórii sa zákony tvrdo namierené proti úzkej skupine ľudí alebo jednotlivcovi považujú za znak nedemokratických režimov. Platí to aj v prípade, že na prvý pohľad v podstate pôsobia plošne a rozumne. Pravidlo o odobratí výhod je retroaktívne, teda pôsobiace spätne. Zasahuje totiž do nároku, ktorý Kiskovi vznikol po skončení mandátu v čase, keď legislatíva nerátala s možnosťou vziať rentu bývalým prezidentom. Aj retroaktivita je v modernom práve považovaná za škodlivý prvok. No tak ako každý človek, aj Kiska si zaslúži férový prístup, do ktorého účelové znásilňovanie legislatívy, odoberanie ochranky či renty a napokon ponižovanie vo štvrtkovom parlamentnom uznesení dozaista nepatrí.“ Kiska síce ako prezident nemal nejaký môj zvláštny rešpekt, no na druhej strane, je možné  stopercentne vylúčiť pravdivosť vety, ktorú povedal: „Fico sa nikdy nezmieril s tým, že prehral prezidentské voľby. Že do mojich rúk musel odovzdať svoju demisiu a že som ho odmietol napriek vyhrážkam vymenovať za predsedu Ústavného súdu?“ Veď kto vlastne Roberta  Fica dobre pozná? Len tí, ktorí sú s ním takmer v dennodennom kontakte a vidia ho v rôznych situáciách. Takže odpoveď na otázku, či je Fico pomstychtivý znie: Môže a nemusí byť.

E. Chmelár sa vo svojom statuse zase dotkol inej záležitosti.  Citujem: „Premiér Fico v Sobotných dialógoch navrhol zvýšiť kvórum potrebné na vstup do parlamentu na 7 percent a zvýšiť volebnú kauciu pre každú stranu, ktorá sa chce zúčastniť na voľbách zo 17 000 na 500 000 eur.  Takú obrovskú sumu si môže dovoliť zaplatiť len oligarchia, nevraviac o tom, že nepoznám demokratickú krajinu v Európe s takým vysokým kvórom, vďaka ktorému by mohla prepadnúť viac ako štvrtina všetkých hlasov.

Toto už je naozaj vážne a absolútne neprijateľné. Práve z týchto dôvodov som varoval opozíciu, aby nepreháňala a hystericky nekomentovala každý krok vládnej koalície ako zavedenie diktatúry. Demokraciu totiž neohrozuje ani bežná výmena úradníkov, ani zníženie trestov na európsku úroveň, ale takáto závažná zmena pravidiel. A to, čo tu hrozí, je únava alebo zníženie ostražitosti ľudí, keď po toľkom mlátení prázdnej slamy neuveria opozícii, že tu už ide naozaj o veľa. Inými slovami, týmto otupovaním pozornosti nás uvaria ako žaby v hrnci. Tým skôr, že súčasná opozícia v tom nie je nevinne.“ Chmelár ďalej uvádza, že „je  veľa spôsobov, ako zabrániť zneužívaniu systému, ale pre posilnenie demokracie by sme potrebovali kvóra skôr znižovať, 5 percent, ktoré máme dnes, predstavujú v rámci EÚ totálny strop. Na porovnanie: v Rakúsku, Švédsku, Slovinsku a Bulharsku majú 4 %; v Taliansku, Španielsku, Grécku a na Cypre 3 %; a v Belgicku, Fínsku, Holandsku či Chorvátsku nemajú dokonca žiadne kvórum.

Obávam sa však, že na zastavenie týchto čoraz zjavnejších tendencií na zneužitie vlastnej moci už neexistuje dostatočná kritická masa ľudí. Nárek opozície – tej opozície, ktorá zatvárala weby, ľudí a vyhadzovala ich z práce – je maximálne nepresvedčivý. Tým skôr, že sa podieľala na Matovičovom ústavnom zabetónovaní volebného systému, ktorý najviac pomáha práve oligarchii. Kto by si dnes spomenul, že Matovič vstupoval do politiky s cieľom odstrániť partokratický systém, a nakoniec ho ešte viac upevnil.“