Na rôzne témy

Keď sa zjavil premiér na Devíne, viacerým jeho voličom  ostalo mäkko pri srdci. Ako by aj nie, zázrakom prežil atentát a vraj bude mať doživotné následky. Každému súcitnému človeku príde ľúto, keď vidí dovtedy energického, vyšportovaného premiéra o paličke. Iste, našlo sa aj plno tých, ktorí Robertovi Ficovi venovali nenávistný pohľad , o myšlienkach týchto ľudí ani nie je dobré písať. Každý však čakal na jeho prejav. A premiér opäť nesklamal. Samozrejme jeho prejav mal hlavu aj pätu. Bol úderný a trafil. Mnohí z nás si mysleli, že sa zameria na návrat do histórie, vyzdvihnutie významu  misie solúnskych bratov a ich posolstvo pre dnešok a takisto sme dúfali vo  výzvu na zjednotenie  spoločnosti . Namiesto toho Robert Fico  svojimi slovami opäť  postavil ďalšiu barikádu medzi dve strany.  Je naivné čakať viac pokory od človeka, ktorý sa skoro vrátil z druhého brehu? Fico útočil  na progresívcov, ale existujú názory, že sa nemá čoho obávať.

Občas sa mi stane , že  vnímam politickú realitu podobne ako naši poprední  komentátori. Len na rozdiel od nich  to neviem tak pekne zaobaliť do slov. Aj dnes si teda vypomôžem citátmi a názormi jedného z nich. Najprv  ešte pár slov k víťazstvu koalície na ústavnom súde. Hoci som písala o tom, že vyrieknutím ortieľu dal ústavný súd bodku za spormi, čo je pre spoločnosť  dobré, zdá sa, že časť opozície tú  bodku stále nechce vidieť. Treba však povedať, že v istom zmysle má opozícia aj pravdu. Za nápadom zrušiť špeciálnu prokuratúru a znížiť trestné sadzby a premlčacie doby  nebol Fico, ale advokáti  Lindtner a Para, ktorí pracujú pre mnohých  trestne stíhaných oligarchov  z pozadia Smeru, Hlasu a SNS, a aj sami sú stíhaní. R. Fico sa dal presvedčiť, lebo potreboval svojich ľudí ochrániť. Každý slovenský politik by sa to snažil urobiť podobne.  O nekalých praktikách Matoviča, Hamrana, Lipšica už ani nehovoriac.

A teraz k progresívcom, ktorí sú vraj pre Fica v skutočnosti darom. Vyberám pár myšlienok z komentára  Mateja Gašparoviča : „Táto ideologicky radikálna strana je pre stranu Smer v skutočnosti kotvou, ktorá mu zabezpečuje bezpečie dlhodobého a neohrozeného vládnutia.“

Progresívci   nie sú v pravom zmysle slova súperom strany Smer , nedokážu ho poraziť. Nie je to preto, že by vo voľbách nedokázali zvíťaziť, ale preto, lebo  nedokážu zostaviť vládu a dostať  Fica  do opozície. Prečo? „ Odpor voči progresívnej ideológii je na Slovensku príliš veľký. Poraziť Smer a jeho spojencov nie je možné, ak je lídrom opozície extrémistická strana, preferujúca radikálne dúhové, trasgenderové a kadejaké iné ideológie, z ktorej pociťuje hrôzu aj väčšina protismeráckych voličov.“

A ďalej : „Zvykli sme si na to, že k progresívcom sa hlásia ľudia, ktorí odmietajú Smer a chcú jeho prehru. Pritom práve moment, keď PS obsadilo opozičný priestor, bol rozhodujúcim zlomom, vďaka ktorému sa Robert Fico vrátil k moci.“

Médiá vytvorili legendu, že treba voliť jedine  Progresívne Slovensko, lebo len to Fica porazí. „Mnoho opozičných voličov úprimne túžiacich po porážke Fica sa týmto bludom nechalo oklamať.“

PS sa začalo v prieskumoch umiestňovať na čelných pozíciách a získalo postavenie lídra opozície. Pellegriniho Hlas, do tej chvíle nastavený na snahu vyskladať vládu z protismeráckeho tábora, prišiel o časť voličov, ktorí mali strach z progresívcov ako nových lídrov. Pellegrini a jeho straníci vtedy pochopili, že zostáva len jediná cesta – strana Smer“   

Progresívne médiá svojím bludom o porážke Fica prostredníctvom PS nielenže dosiahli čosi dovtedy nemožné – návrat Fica k moci – ale tým, že ich propaganda zakotvila PS ako lídra opozície, zároveň zabezpečili jeho neohrozené vládnutie na dlhé roky dopredu.     

Fico si je vedomý , že opozícia nedokáže v prípade jeho porážky prevziať moc , a teda „Ak má však vláda Roberta Fica istotu, že si môže robiť, čo sa jej zachce, a pre väčšinu voličov vrátane jej oponentov – stále zostane menším zlom ako progresívci, pre slovenskú politiku sa črtajú veľmi zlé časy.“

: