Na rôzne témy

Medzi jeden z typických znakov našej doby patrí výrazné požívanie dvojakého metra  pomaly všade , kde sa len dá  a najviac samozrejme  v politike. Slovensko nie je výnimkou. Posledným žiarivým  príkladom  je  postoj  Miriam Lexmannn a opozície voči R. Ficovi a D.  Sakovej kvôli obchodu Slovenska s  Azerbajdžanom.  Lexmann hovorí o podkopávaní bezpečnostných záujmov Slovenska, vraj Fico  „poškodzuje vzťahy s najbližšími demokratickými partnermi“ a hľadá dohody s diktatúrami. Vyjadrila sa:  „Je absurdné, že v čase, keď režim prezidenta Alijeva bráni regionálnemu mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud, chce slovenská vláda podpísať deklaráciu o strategickom partnerstve  Azerbajdžanom.“ A samozrejme, Lexmann argumentuje ďalej aj tým, že  plyn vlastne pochádza z Ruska.  

Ono by to všetko bolo  v poriadku, pani úžasná Lexmann, keby …keby Európska únia  sama neuvažovala , že bude využívať  plyn z Azerbajdžanu. Po odstrihnutí sa Západu od ruských zdrojov sa ten azerbajdžanský javil ako dobrá alternatíva a nesmrdel ani náhodou. Tak ako nesmrdela ani ropa zo  Saudskej Arábie. Obete tamojšieho režimu  sú totiž pred zrakmi Európanov  lepšie ukryté ako tie ukrajinské.  Skrátka a jasne, niekde sa zabíja vo veľkom , no my to v Európe až tak jasne nevidíme , a preto odtiaľ ropu brať môžeme. No ak sa zabíja v menšom, ale viditeľne , vtedy musíme povedať rope jasné stop.  Príkladom pokrytectva je aj  prípad Venezuely , ktorú USA mienili energeticky  využiť napriek tomu,  že tam  platili sankcie z  ich strany kvôli  potláčaniu opozície tamojšieho  režimu. Slovné spojenie o tom , že  peniaze sú až na prvom mieste,  sa po novom rozširuje o ďalšie slová. Ak ide o záujmy Ameriky ,peniaze, ropa a  plyn sú  až na prvom mieste.  Ak ide o záujmy Ameriky a jej satelitov  , morálka ide bokom. Krásne frázy ostali už len pre nemysliacich.