Na rôzne témy

Momentálne som trocha unavená z politiky a už len sem tam očkom nazriem do blogov , ktoré sa týkajú napríklad témy Čaputová  či nedeľné televízne diskusné relácie. Pri čítaní komentárov vidím, ktorého z dvoch vlkov v sebe kto momentálne  kŕmi. Občas aj ja nakŕmim toho zlého, ale snažím sa  to robiť minimálne. Aj preto sa teraz  snažím blogy ladiť  menej politicky , skôr ide  o úvahy  na isté témy a takisto  v nich spomínam aj svoje osobné zážitky.  Nie každému sa to musí páčiť , no každý má možnosť vybrať si a nečítať . Vážim si všetkých ,ktorí moje blogy čítajú s dobrým úmyslom   a ak čo len jedného  z vás nejaká myšlienka z blogu osloví, tak splnil svoj účel.

Dnes sa ešte vrátim nakrátko k téme Mikuláš Černák. Predpokladám, že naposledy, lebo  nestojí za to, aby tejto osobe človek venoval veľa času.  V kocke ešte raz  zhrniem  pointu môjho predchádzajúceho blogu :  ja tohto mafiána absolútne neospravedlňujem , a jeho osoba vo mne nevyvoláva žiadne emócie , ani dobré , ani zlé , akurát  mám voči  nemu  rešpekt za to, ako zvláda  dlhoročný pobyt vo väzení.  Ak som  napísala, že by možno bolo dobré, aby ho podmienečne aspoň skúšobne  prepustili, mala som na mysli jeho projekt, plány  a ľudí, ktorým by mohol pomôcť, nie  jeho osobu. Milo ma prekvapilo  stretnutie  s pár ľuďmi koncom minulého týždňa a cez víkend.  Debatovala som krátko na tému Černák  so staršími osobami ,ktoré majú bohaté životné skúsenosti a ktorých názory si vážim. Jedna osoba sa vyjadrila, že by ho v žiadnom prípade s ohľadom na pozostalých  nepustila von , pár  ľudí povedalo, že na to nemajú nijaký názor, ale nijako nesúdili môj postoj  a boli aj takí, ktorí  keďže sú duchovne založení ako aj ja ,  vraveli že súdiť možno skutky, nie človeka a že každý by mal  dostať   šancu , ak chce robiť pokánie.  Z toho vidno, že ľudia na Slovensku nemajú  predsa len  na Mikiho po rokoch jednoznačné názory . Tak toľko k tejto téme a viac priestoru  si  ani nezaslúži, nech  vo veci konajú príslušné orgány.

V súvislosti s touto témou som si ale spomenula na príbeh, ktorý sa stal pred cca  15 rokmi. Vtedy som chodila na istý portál. Hmýrilo sa to tam všelikým a ja som sa len na základe príspevkov zoznámila na diaľku s chlapíkom, ktorý  žil v Írsku s malým  synom po rozvode.  Nejako sa na mňa naviazal a aj mi naznačoval, že by sme v Írsku mohli žiť spolu. Nevyšlo to. Mal pomerne extrémistické názory , ale to mi vtedy  neprekážalo. Bol to zaujímavý týpek a pomáhal mi v diskusiách.  Večne ho blokovali , večne si vytváral nové nicky. Preslávil sa hlavne negatívnym vzťahom k našej čiernej menšine. Jeho komentáre v článkoch boli asi takého typu: Ak žije v osade okolo 2000 Rómov a vyrábajú  problémy, tak tam pomôže jediné konečné riešenie. Samozrejme , po takýchto vetách  nasledovalo  jeho zablokovanie.  Raz sa mi priznal, že v puberte zabil psa.  Vedel, že som na zvieratá extrémne citlivá,   a predsa to riskol.  No videla som, že ho to úprimne trápi, že sa hanbí za svoju minulosť a že už určite by dačo také neurobil.  Preto som to hodila za hlavu, hoci ide o pre mňa dosť zásadnú tému. Tým  chcem povedať, že vždy záleží  na  okolnostiach a predovšetkým,  že aj ten najväčší hriešnik má ,ak sa ozaj dá  úprimne na   pokánie, dostať šancu. Keď občas čítam komentáre o Rómoch, ktoré ľudia píšu na iných stránkach , zdá sa, že Slovensko je krajinou, v ktorej žije najviac masových vrahov. Akurát,  že vraždia len vo svojich hlavách. Podľa komentárov to vyzerá tak, že  by diskutujúci , ak by  na to mali príležitosť, určite zabili oveľa vyšší počet ľudí ako Mikuláš Černák. Ide síce len o myšlienky, ale sú dôkazom , že každý z nás sa za určitých okolností môže stať masovým vrahom. Len si to musí úprimne priznať a popasovať sa so svojím tieňom.  Určite by realizáciu takého šialeného a hrozného nápadu  drvivá drvivá väčšina z nás nezrealizovala, stojí to však minimálne za zamyslenie. Hlavne pre tých, ktorí majú na všetko prichystanú jasnú odpoveď .