Na rôzne témy

Začnem konštatovaním, že médiá nám odjakživa najradšej prezentujú odvrátenú tvár ľudstva, negativitu a utrpenie . To totiž  ľudí priťahuje najviac.  Dôvod je úplne jednoduchý- pri utrpení iných človek zabúda na to vlastné. Keď vidí smrť dieťaťa, povie si: ja som na tom ešte celkom dobre. No neustále prezentovanie násilia a negativity človeka časom otupí , prestane byť na mnohé veci  a dianie v spoločnosti citlivý až sa napokon stane jeho súčasťou. Preto mnohým už príde ako prirodzené , že  politici nadávajú, klamú, prezentujú sa infantilnosťami, porušujú zákony. Vo filmovom umení ide o podobný jav. A predsa nám Majster život občas dokáže napísať príbeh, ktorý smelo konkuruje aj  tomu najkrvavejšiemu hororu. Uvedomila som si to pri nedávnej návšteve Banskej Bystrice, keď som sa dozvedela o detailoch jedného  hrôzostrašného príbehu. Je to príbeh takzvaného krvavého baču. Juraj Lupták  bol citovo plochým človekom a aj on je dôkazom, že takmer všetky závažné problémy človeka pramenia v jeho detstve alebo inak povedané za všetkým zlom hľadaj nedostatok lásky k sebe samému.  Lupták niekoľko rokov prežil v detských domovoch. Neskončil  ani osobitnú školu, od 17 rokov pil alkohol, často v kombinácii s čistiacim prostriedkom na okná. Pracoval príležitostne na stavbách alebo ako pastier. Napokon skončil ako trojnásobný vrah a dostal trest smrti. .Ako 36-ročný   pri Banskej Bystrici surovo zaškrtil a následne znásilnil 20-ročnú ženu a potom jej ukradol 500 korún.  Bol však dosť prefíkaný  na to, aby  vedel po sebe zametať stopy , napríklad sa dopúšťal krádeží, sedel aj vo väzení, aby zmiatol vyšetrovateľov. Jeho ďalšou obeťou bolo len  15 ročné dievča a následne priamo pri budove vtedajšieho Krajského národného výboru v Banskej Bystrici, ktorá je v centre, zabil ďalšiu ženu. Udrel ju kameňom do hlavy , žena sa z ešte prebrala,  prosila o život, napriek tomu ju vrah dobil a ukradol jej náušnice. Našťastie, bola už poslednou obeťou. Zaujímavé je nielen to, že  málo vzdelaný a prepitý  chronický alkoholik Lupták  vedel dobre zahladiť stopy , ale  absolvoval aj test na detektore lži a dokázal ho suverénne zvládnuť. Kriminalisti skonštatovali, že ide  o geniálneho primitíva.   

Mňa osobne šokovala najmä smrť druhej obete.  A súčasne opäť utvrdila v názore, ako málo toho ľudstvo  ešte  napriek všetkým technickým vymoženostiam vie . To hlavné, zdá sa, je očiam neviditeľné. Takže nie hmota, ale duch,  ktorý sa prejavuje aj ako dar intuície. To  pätnásťročné dievča totiž iba  niekoľko dní pred smrťou vymodelovalo do plastelíny mužskú tvár. Nikdy predtým nemodelovala. Matke povedala, že stvárnila svoju smrť. A skutočne-vymodelovaná tvár sa  zhodovala s tvárou jej vraha.