Na rôzne témy

Včera som sa k nemu konečne dostala. Miki  je len  prvou časťou, druhá časť s názvom Černák príde do kín v januári. Natáčanie filmu vzbudzovalo vášne už od samého začiatku. Ako sa zdá, Slováci však majú o tento typ filmov záujem, veď  len za otvárací víkend  ho videlo  96 tisíc divákov. Film bol časťou verejnosti očakávaný, časťou už dopredu bojkotovaný . Iste, téma je citlivá. Mikuláš Černák, vrah a mafián. Nie som filmový kritik, no vzhľadom k tomu, že filmové umenie je mojím koníčkom, za dlhé  roky som si  už vypestovala zmysel pre posúdenie, či je nejaké dielo kvalitné alebo nie. A čo si myslím o Mikim? No, že dieru do sveta  rozhodne neurobí. Napokon ale, ktorý slovenský film ju urobil? Akurát tak Obchod na korze , a aj ten bol československý. V každom prípade je dobre, že naša kinematografia ožíva. Načo by nám boli filmy, na ktoré by ľudia do kín nechodili?  Teraz k pozitívam filmu- jednoznačne dobrý je Milan Ondrík v úlohe mafiánskeho bossa a tak ako Václav Jiráček vo filme o Jánošíkovi zaplnil charizmou celé plátno, že ste od neho nemohli odtrhnúť oči, podobne oči neodtrhnete ani od Ondríka , hoci je menej charizmatický a samozrejme, na rozdiel od Jánošíka je postavou negatívnou. Ale aj ostatní herci sa nemusia za svoje výkony hanbiť , či už Kubovčík, Poláková , Cinkota. No mne sa najviac páčila Anka Javorková v podstave matky Mikuláša Černáka, ona jediná do filmu vniesla láskavosť a teplo . Vidno, stará, dobrá generácia.  Atmosféra 90. rokoch je vo filme  dobre zachytená, vulgarizmov mohlo byť na môj vkus menej, ale uznávam snahu o autentickosť. Hlavným nedostatkom filmu je ako tradične scenár. Ide po povrchu, hoci rýchly dej mladá generácia ocení . Mne tam naopak chýba väčší ponor do psychiky hlavného hrdinu , detailnejšie  analýzy motivácie činov.  Vo filme je veľa irónie a sarkastického humoru a to aj vo chvíľach mafiánskych popráv.  Vraj sa na tom diváci v kinách dokonca  smiali… no, to nie je práve najlepšia vizitka pre tento film. Namiesto mrazenia zo zla smiech. Pamätám sa, keď som  pred rokmi v kine videla Koľju. Smiali sme sa a odrazu nastalo hrobové ticho a bolo počuť aj plač. Ľudí dojímala scéna, keď malý opustený Koľja vo vani telefonoval so svojou babičkou. Takéto režisérske  majstrovstvo vo filme Miki nenájdeme. Mikiho autori zobrazujú spôsobom, ktorý ho do istej miery robí sympatickým , snažia sa pochopiť jeho konanie, no je to celé povrchné. V poriadku, Scorseseho  ani Coppolu Slovensko nemá, ale už voči pozostalým po obetiach mohli autori niektoré scény poňať trocha inak.  Iste, aj Černák je len človek, má silnú väzbu na rodinu , cíti žiaľ, keď prichádza o blízkych. Aj on začínal obyčajne ako robotník a vodič autobusu, aj on mal svoje sny, no krvavo po nich pošliapal.  Tvorcovia filmu  síce prezentovali, že nekopírujú reálnych ľudí, iba sa nimi inšpirujú a vytvárajú si vlastné charaktery. Lenže to by tu nesmela byť druhá časť s názvom Černák. Napriek všetkému negatívnemu si ale myslím, že Miki stojí aspoň za jedno videnie.