Na rôzne témy

Božena Slančíková Timrava vo svojej dobe prenikavo videla, nebojácne písala, a preto to nemala ľahké. V poviedke Ťapákovci dokonale vystihla mentalitu časti Slovákov žijúcich na vidieku. Odvtedy sa u nás udomácnil pojem ťapákovčina- to jest zaostalosť, zápecníctvo, lenivosť, obmedzenosť. Žijú aj dnes Ťapákovci? Určite, a nielen na Slovensku, samozrejme. Takých tých typických možno nájsť v osadách , ale nielen tam. Dnes sa však začína čoraz viac hovoriť o takzvanej huliakovčine. Nuž, asi Robert Fico , ktorému sprvu všetko vychádzalo podľa predstáv nečakal, že mu plány budú narúšať vlastní spojenci, ktorí primitívne reagujú. Najhoršie je, že sú vzorkou a ukážkou časti slovenskej verejnosti. Keby bol Fico namiesto odvolávania Šimečku venoval toľko energie diskusiám s verejnosťou o konsolidačnom balíčku, aby sme sa mohli dostatočne vyjadriť a aby koalícia nerobila chyby, ktoré bude treba opravovať ako pri trestnom zákonníku , bolo by všetko v poriadku. Pokoj, ktorý sľuboval , sa však nekoná. A treba povedať, že nielen zásluhou opozície. Primitívnym správaním hlavne ľudí z SNS začal Huliak robiť kampaň Progresívnemu Slovensku. Hovorí sa tomu aj streliť si gól do vlastnej brány. Samozrejme, nikto nepopiera existenciu dvojakého metra. Stále sú tu osoby, ktoré môžu urážať iných, ako napríklad otec mladého Šimečku alebo herečka Vášáryová. A potom sú tu takí, ktorým mainstream neodpúšťa. Tam patria Huliakovci. Že to Huliak prehnal, je jasné. Plaváková v skutočnosti povedala toto: „Hovorili ste aj o tom, že zákony určujú, kedy sa plod stáva človekom. No to nie je pravda, žiadne zákony to neurčujú, plod nie je osobou, právne nie je subjektom práva, to hovorí náš Ústavný súd. Už sme tu z rozhodnutia US citovali a ja ešte z neho budem citovať aj v rozprave, a preto nemá plod ani právo na život. To konštatuje náš Ústavný súd. Subjektom práva sa stáva teda po narodení.“

Nuž, čo je to teda huliakovčina? Keby len kričanie, že dosť bolo NATO a EU , to by bolo v poriadku. Huliakovčina sa však prejavuje v silných, oplzlých, expresívnych aj extrémistických vyjadreniach , vychádza síce z tradičných hodnôt, no upiera iným právo na názory. A ak ich prejavia, podľa Huliaka treba takých ľudí odstreliť, obesiť, pľuť im na hrob . Huliak a jemu podobní politici či voliči sú ako neriadené strely , v čom sa neodlišujú od matovičovcov.

Rudolf Huliak podobne ako o niečo uhladenejší, inteligentnejší, no o to nebezpečnejší Taraba vyšiel zo strany Mariána Kotlebu, čo jeho voličom zrejme imponuje. A súhlasia s ním. Huliak sa necíti vinný, nehanbí sa, je suverén ako aj mnohí jeho sympatizanti. Keď mu radili kolegovia, aby sa ospravedlnil, namiesto toho povedal: “ Ospravedlním sa večer svojej suke na dvore.“ Huliak sa k však ku ženám správa ako ku sukám, bez rešpektu, získava si ich kockou cukru. Povedal:“ Všetky ženy z môjho okolia vedia, čo k ženám cítim. Neprejde deň, keby som ja vlastne neprišiel do úradu k sebe a nejakým spôsobom ich neodmenil. Či už je to malá čokoládka, pozornosť alebo niečo podobné.“

Čo si o tom myslí E. Chmelár? :“ Vysvetľovať, že fašizmus sa historicky začal práve takto: pri slovách, akými sa vyjadrujeme o iných ľuďoch, pri totálnej dehumanizácii človeka. Spôsob, akým tieto osoby hovoria o Rómoch, utečencoch alebo pároch rovnakého pohlavia, je pre mňa absolútne neprijateľný. Infantilný spor o nálepky v parlamente, ktorý iba zakrýval spochybňovanie práva na existenciu týchto ľudí, to iba zvýraznil. Takýchto poslancov si pokojne môžete predstaviť v nacistických uniformách, ako so štekajúcimi psami ziapu na ľudí transportovaných do koncentrákov. Ako ďaleko máme k tejto možnosti? Všímate si vôbec, ako dramaticky rastie miera nenávisti voči ľuďom, ktorí sú iní ako my? Tie bariéry v spoločnosti už dávno padli, takže vám hovorím, že je len otázkou času, kedy niekto navrhne takýchto ľudí vyháňať z vlasti, a vtedy to už nikomu nepríde nehorázne, lebo sme stratili citlivosť voči takýmto prejavom. Neraz som upozorňoval na to, že nové formy fašizmu, ktoré prenikajú do modernej spoločnosti, budú iné ako tie, ktoré poznáme z historických filmov. Ale som šokovaný, že niektoré prejavy sa opakujú ako cez kopirák. Keď sa Rudolf Huliak necháva počuť, že by rád zakázal anglické pesničky v našich rádiách, tak mu musím pripomenúť, že takéto nariadenia majú oporu jedine v legislatíve vojnového Slovenského štátu, kedy sa nesmeli hrať anglické, ruské a maďarské piesne, lebo aj tentoraz zavádzal. Tým skôr, že on sám nie je príkladom vzorového kresťana, keď žije nezosobášený s družkou a ich spoločným dieťaťom, čo je model, ktorý jeho blízky kolega a tiež exkotlebovec Štefan Kuffa nazýva hriechom (a terorizuje týmto postojom rozvedené ženy na ministerstve životného prostredia).“ A dodáva, že jeho názory nikdy neboli kresťanské, ale extrémne pravicové. A nikdy neboli ani národniarske: Martin Rázus sa v hrobe obracia. A nikdy by sa nemali spájať ani s Očovou, pretože kým Matej Bel bol „veľkou ozdobou Uhorska“ (a jedným z prvých hlásateľov národnostnej a náboženskej tolerancie u nás), Rudolf Huliak je akurát tak veľkou hanbou Slovenska.“