Na rôzne témy

Klesáme. A to nielen časť opozície typu Matoviča, časť koalície, poslanci typu Huliaka či Danka. Spolu s nimi klesajú všetci tí, ktorí podporujú podobné názory týchto pánov a im podobných. Urážať gejov a lesby , ktoré nemôžu za to, akí sa narodili , urážať ženu za to, že nechce, aby o jej tele rozhodovali muži, môže len úbožiak a obmedzenec. Ale taká je nielen časť slovenskej verejnosti, pretože svet ešte stále patrí dominantným mužom. Možno aj preto som sa v poslednom čase zamýšľala , prečo tu vlastne prišla tá progresívna agenda. Iste, je to aj módny výstrelok, lebo určité názory tejto skupiny ľudí sú už za hranicou dá sa povedať normálnosti. Ale snaha posunúť do popredia stáročiami diskriminované skupiny ľudí sa jej v podstate počíta k dobru. Progresívci sú vlastne v istom slova zmysle idealisti, ktorí bojujú za dobré, ale aj za zlé či nedomyslené veci často aj nesprávnymi prostriedkami. Že ich kultúrne zázemie je ovplyvnené západom? A čo iné sme tu na Slovensku mali celé stáročia? Smery ako romantizmus, realizmus, moderna, expresionizmus a iné predsa prišli zo západu a slovenskí umelci sa k nim len prihlásili tak, ako to robia aj tí dnešní. Iste, môžeme namietať, že časť dnešnej kultúry je „skazená“, bez zmyslu, ale aj Baudelairove Kvety zla vo svojej dobe vyvolali veľké vášne. Vzburu proti tradíciám a súčasne nadväzovanie na ne tu bolo predsa stále prítomné. A volať teraz po odstraňovaní, násilnom „pálení“ toho, čo k nám prichádza, nie je dobrým riešením. Ale platí to aj opačne. Nezabúdať na svoje korene je dôležité, ak nechceme ako národ zaniknúť a rozplynúť sa kdesi v „európskosti“. Ak sú progresívci extrémom, možno len treba počkať a sami časom zmiznú. Boj nie je ten najlepší prostriedok. Uvediem príklad zo života. Syn mojej známej si našiel priateľku, ktorá sa rodine vôbec nepáčila, a predsa známa doma prehlásila, aby mladých nechali na pokoji, lebo inak dotyčnú budú mať za nevestu. Mala pravdu, pokojný postoj rodiny pomohol , vzťah sa časom rozpadol. Napokon, podobnú myšlienku zdôraznil už kedysi dávno aj majster Kukučín v románe Dom v stráni,

Trocha o inom. Robert Fico v konsolidačnom balíčku zavádza opatrenia, ktoré nie sú v súlade so sociálnou demokraciou. Znižuje sociálny štandard ľudí, a hoci konsolidovať bolo potrebné, tak ako aj pri trestnom zákonníku je šitý rýchlou horúcou ihlou a s chybami, pochopiteľne. Danko navyše kope ako zúrivec. Jeho prioritou bolo nezvyšovať trinásty dôchodok na úkor rodičovského dôchodku. Hovoril , že by mu za to jeho mama odtrhla hlavu. Prieskumy mu radosť nerobia, tak útočí na Hlas a najnovšie hlúpo a zbytočne primitívne aj na Plavákovú. Po odvolaní Šimečku , ktoré bolo účelové, zase Robert Fico skúša ďalej zakryť svoje problémy. Pozval dokonca opozíciu na rokovanie o vlastne už schválenom balíčku. A potom reagoval tak svojsky, ficovsky, útokom. Zbytočným. Snažil sa totiž stretnutie využiť na to, aby opozíciu spravil aspoň čiastočne spoluzodpovednou za konsolidáciu. A potom tvrdil, že opozícia nič nepriniesla. Ale to nie je pravda! Napríklad Milan Majerský a Jozef Hajko z KDH navrhli zvýšiť dane z hazardných hier na 37 percent. Na tlačovke Kamenický priznal, že nad tým aj oni sami premýšľali, ale zatiaľ nie sú schopní realizácie tohto nápadu. Šimečka takisto zo stretnutia nevyšiel až tak najhoršie. Iste, argumentačne potvrdil, že PS nie je alternatívou pre Slovensko , no nechytil sa do pasce, ktorú mu pripravil Fico. Premiér počítal s tým, že Michal Šimečka sa neprenesie cez urážky, ktoré jemu a jeho rodine predtým adresoval a že nepríde. Šimečka urobil gesto, ktoré obdivujem , a na stretnutie prišiel. Priniesol aj isté návrhy, no bolo vopred jasné, že Fico aj ten najlepší návrh odmietne. Jeho výhrady , že vláda nešetrí na byrokracii, sú určite správne.

Komunikácia stále viac zlyháva. Richard Sulík pred časom navrhol, že Slovensku by pomohla akási „rada starších“ , ktorú by tvorili uznávaní odborníci a vydávali by stanoviská k politikom a udalostiam. Nie je to zlý nápad, ale v našej rozhádanej spoločnosti plnej extrémistov, nerealizovateľný. Zatiaľ jedinou cestou je teda neustále poukazovať na prešľapy tak koalície ako aj opozície a verejne ich pranierovať. Aj toto však predstavuje riziko. Zacitujem Chmelára: „Nie je normálne, aby sme každého jednotlivca s vlastným myslením a vlastným názorom, ktorý vybočí z radu, hystericky označovali za zradcu. Nie je normálne, aby sme zapochybovali o lojalite príslušníka nejakej skupiny, ak protivníkovi vyjadrí úctu alebo rešpekt. Táto fanatická nevraživosť nie je ničím iným ako znakom totalitného myslenia. Nepáčilo sa mi a nikdy sa mi nebude páčiť, ak oponentov nazývame opice, svine v ľudskej koži, potkany, ak vrcholný predstaviteľ štátu kričí o najbližších svojho hlavného rivala, že je to príživnícka rodina. Stále budem tvrdiť, že odvolávanie Michala Šimečku bola hlúpa taktická chyba, ktorá z nevýrazného amatéra, ktorý mal problémy s vlastnou poznateľnosťou, vyrobila symbol, ktorý po tomto cirkuse pozná každý nielen doma, ale aj v politických kruhoch Európy. Ak nás vedie iba živočíšna zaslepenosť, takto sa nedá budovať dlhodobá koncepčná politika.“

Nuž, napokon aj tak rozhodne väčšina voličov. Tí, ktorým ide v prvom rade o porážku progresívcov, odpustia Ficovi všetko , tí, ktorým ide viac o smerovanie štátu , o spravodlivosť, stále budú prekážať veci ako dvojtvárna politika, tí nepôjdu voliť vôbec a možno práve tí napokon rozhodnú.