Na rôzne témy

Priznám sa, nechápem. Veď viete byť taký principiálny , zásadový. Používate rozumné argumenty a vidím, že máte nadhľad. Vaše názory sú mi blízke, hoci sa stane, že s vami aj občas nesúhlasím. Máte silné ego a dokážete byť takisto  riadne arogantný.  A práve preto sa vás nebojím a dokázala by som vám do očí povedať aj kritické slová, ak by to bolo potrebné.  Viete mi ale vysvetliť, prečo ste stále poradcom Roberta Fica? Veď ak mu aj radíte, aký to má efekt? Robert si aj tak urobí po svojom. Nepáči sa vám  zvyšovanie výdavkov na zbrojenie, iná rétorika pre voličov, iná v zahraničí. Doma radikálnosť ,v zahraničí opatrnosť. Iste, iste…Fico to má ťažké, to je mi jasné. No ľutovať ho určite netreba.  Sám si vybral svoju cestu. A výsledok? Aj jeho zásluhou sa Slovensko  radikalizuje na oboch stranách.

Najnovšie aktivity Kuffovcov. Hrôza a des. Aj dnes čítam, že Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši  odstránilo po návšteve štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Štefana Kuffu  podstatnú časť prezentácie pohanského rituálu z neskorej doby bronzovej. Toto si naposledy dovolil len totalitný režim.

A jeho brat, inkvizítor?  Správne ste napísali, že ak chce vládna koalícia poraziť extrémistov z Progresívneho Slovenska, musí dokázať spacifikovať extrémistov vo vlastných radoch. Správne ste napísali, že  Štefan Kuffa nevie rozoznať „perverzný film“ od divadelného predstavenia a Tomáš Taraba si vymýšľa báchorky o „predstavení plnom LGBTI scén“, hoci s touto tematikou to nemalo vôbec nič spoločné, lebo hra je o jednom roku života matky, dcéry a vnučky, v ktorom jednej žene zomrel manžel, druhá prestala ľúbiť alkoholika a tretej sa narodilo dieťa.  Uvedomujete si, že je desivé, ak existujú názory , aby  bola zakázaná politická strana, film, divadelná hra alebo noviny, hoci na to v slobodnej spoločnosti neexistujú žiadne zákonné dôvody. Áno, organizátori urobili chybu, ale  Slovensko stratilo zmysel pre mieru.  „Divadelná hra Moje baby írskej dramatičky Ellaine Murphyovej žne ovácie na celom svete a s veľkým úspechom sa hrá na scéne Činohry Národného divadla Košice už osem rokov. Je zaujímavé, že doteraz nikomu neprekážala – pretože takýchto papalášov nájdete skôr na poľovačkách ako v divadle. Od svojej premiéry v roku 2016 východoslovenská prvá scéna na svojej webovej stránke či v propagačných materiáloch upozorňuje, že hra je vhodná pre divákov od 18 rokov. Do svojho programu si ju vybrali organizátori Poľovníckeho dňa v Malej Frankovej, preto práve oni sú zodpovední za to, že to neuviedli vo svojich pozvánkach. A jedine oni majú oprávnenie riešiť to pokojnou a kultivovanou administratívnou cestou. V demokratickej spoločnosti je absolútne neprijateľné, aby vtrhol na predstavenie z pozície štátnej moci nejaký náboženský fanatik s imidžom Nočnej mory z Elm Street a začal rozháňať dav.“

Apelujete na Smer a Hlas, no   predovšetkým Smer  dnes  manévruje , lebo potrebuje udržať koalíciu v chode. A v mene toho sa bláznom , inkvizítorom odpúšťa všetko.  A Šimkovičová? To, že zdedila po Milanovej  problémy, ju neospravedlňuje.  Samozrejme, že  mnohé jej kroky boli správne , napriek tomu si dovolím citovať Mareka Maďariča . Nie všetci chápu, o čom píše , chápem, ale  čas ukáže, že mal pravdu, to viem.  

„Ale až premiér Fico ju urobil emblémom vlády, keď sa plnou váhou za ňu postavil a vehementne ju ocenil za rozhodnutia, ktoré podľa neho „v praxi znamenajú odstrihnutie rôznych kultúrnych čudákov od štedrého zdroja verejného rozpočtu.“  Jeho mocenský inštinkt sústredený na boj s opozíciou a na úsilie udržať koalíciu mu zabránil postrehnúť riziko situácie.Aj súčasnej vládnej moci sa môže zdať, že protesty proti ministerke kultúry sú len ďalšie v rade, ktoré treba jednoducho vydržať. Avšak vládny útok na kultúrne symboly, či už sú to inštitúcie alebo jednotlivci, ten zasieva hlbší proces opozičného myslenia do širokého verejného povedomia, vrátane ľudí, ktorí by inak politicky ani nerozmýšľali. A keď sa raz tento proces rozbehne, veľmi ťažko sa dá zvrátiť, pretože vzťah ku kultúre vyviera z hlbších vrstiev a je silnejší, než sú marketingové a propagandistické triky. Situácia je pre koalíciu o to horšia, že ministerka kultúry Šimkovičová, použijúc jej vlastné slová, sa naozaj stala čelnou predstaviteľkou súčasnej vlády, doslova jej emblémom. Celkom by ma zaujímalo, ako sú s tým vysporiadaní iní ministri. Nie je totiž vylúčené, že pamäťová stopa na štvrtú Ficovu vládu bude raz pozostávať hlavne z jej mena. A zaslúžene.“

A Šimečkova nadácia? Celé je to o akte  pomsty zo strany Roberta  Fica

Skrátka útok a hra s  falošnými kartami. Píše Michal Čop:  „Martina Šimkovičová poukázala na to, že Nadácia Milana Šimečku prijala za posledné štyri roky z ministerstva kultúry, školstva a spravodlivosti na grantoch takmer 370-tisíc eur. S touto informáciou následne pracoval Robert Fico, ktorý ju využil (či skôr zneužil) na to, aby inicioval odvolávanie Michala Šimečku z pozície podpredsedu Národnej rady.“

Áno,  progresívne skupinky aktivistov sa  prisali na štátne peniaze a spravili si zo štátnych fondov nástroj na presadzovanie svojho jediného správneho názoru, ktorý však v mnohých prípadoch stojí v rozpore s názormi väčšiny obyvateľov Slovenska, napísal . No zároveň podotýka, že Šimkovičová spolu s Ficom zavádzajú, ak sa nás snažia presvedčiť, že Šimečka vybavuje svojim kamarátom peniaze, ktoré potom končia v rodinnom vrecku.

„Naopak, Nadácia dokáže prijímať štedré finančné príspevky zo štátneho rozpočtu vďaka tomu, že za vlád Smeru na Slovensku prebehol takzvaný veľký pochod inštitúciami. To znamená, že bol vytvorený systém, ktorý akceptoval progresívcov na rôznych nižších pozíciách v štátnej správe vrátane komisií, ktoré následne posudzovali, ktorým projektom a organizáciám budú pridelené granty.

Výpady voči  Šimečkovi sú chladným politickým kalkulom . Fico síce vie, že Michal Šimečka má s grantami pre nadáciu pomenovanú po jeho starom otcovi pramálo spoločné, no túto informáciu zneužil, lebo ako líder koalície jednoducho nemôže ostať v kúte a nechať sa tam fackovať. Musí prejsť do protiútoku a predhodiť svojmu publiku nejaké mäso.

Problém Ficovej taktiky je, že tá spory netlmí, ale hrotí, keďže na odvolávanie lídra opozície z parlamentnej funkcie treba mať v ruke reálne dôvody, nie nafúknuté. A preto pôsobí akoby zabudol, že jedným z hlavných dôvodov, prečo padli predchádzajúce vlády, bola vyhrotená nálada v spoločnosti. Pričom on mal byť podľa volebných sľubov ten, kto ju upokojí.“

A kde je Peter Pelegrini? Neviem , či niekde dovolenkuje. Ale povedala by som, že skôr vyčkáva a rozmýšľa. Totiž , onedlho sa bude hrať veľká hra o post predsedu parlamentu. O ten má Hlas eminentný záujem .  Nebolo by múdre sa  teraz s partnermi  rozhádať, takto to vidím ja.  A v závere vám, pán Chmelár,  dávam za pravdu a uznávam, že som si Petra Pellegriniho  trocha idealizovala.  Hoci na druhej strane, horší ako tí pred ním, určite nebude.