Na rôzne témy

Ako veľmi sme si blízki som si opäť  uvedomila aj nedávno pri sledovaní  istého kórejského  seriálu . Počas pauzy som  zauvažovala, že vlastne ani neviem, či sú titulky, ktoré čítam,  české alebo slovenské. Tak hlboko v sebe máme zakorenenú češtinu.  My,  ktorí sme vyrastali v Československu , si z neho nosíme  taký malý kúsoček stále  v sebe. Napriek tomu si myslím , že bolo dobré rozdeliť sa. Slovenský národ potreboval dozrieť a nájsť alebo objaviť  svoju identitu. Napokon, vraví sa aj, že ak sa vyskytnú problémy v páre, je dobré toho druhého pustiť a on, ak k tebe  naozaj patrí, sa časom vráti a už zostane.  Pochybujem, že sa s bratským českým národom ešte spojíme do jedného zväzku , no  priateľstvá, rodinné putá , spoločná práca nás stále budú spájať. A onedlho , keď  Fialova vláda odíde do zabudnutia , to bude  hádam zase o stupienok lepšie.  Možno nám ozaj v minulosti  prekážalo , že nás bratia Česi občas poučovali. Dopĺňali sme sa však dobre , ich rácio, naša emotívnosť. Ale  v istých veciach nám  stále môžu byť  príkladom. Nejde o  životnú úroveň, tá je  oproti Slovensku vyššia, pochopiteľne , dlhodobý rozdielny  vývoj medzi našimi národmi  nejaké stopy nechať musel. Už síce  za Čechmi  nezaostávame tak, ako v časoch, keď bol na vojne môj starý otec. Vždy spomínal, ako Slovákom Česi nadávali , že sú hlúpi  a vravel: Ale veď aj hlúpi a zaostalí sme.  Naši českí priatelia  nám trebárs môžu slúžiť ako príklad  väčšej  zodpovednosti. Mnohí ochranári vedia, že adoptovať psa zo Slovenska do Čiech je pre zvieratko výhrou. Česi sa na rozdiel od Slovákov  oň zvyknú skutočne dobre postarať. A hlavne, pri prvom probléme nezutekajú ,ale sa snažia hľadať riešenie. Úplne zovšeobecňovať však samozrejme nemožno.  Nedávno bol u mňa  na návšteve môj známy, český herec. Je to človek, ktorý sa zaujíma o históriu a  veľmi rád cestuje. Naposledy navštívil Rakúsko a po návrate mi vravel, že  si opäť uvedomil, ako podobne zmýšľajú  Česi a Rakúšania. Podobné  zmýšľanie a spôsob života sú dôsledkom dlhodobého súžitia v spoločnej monarchii .  My vraj máme viac spoločného s Maďarmi, vravel…nuž neviem, nehádam sa… Viem len, že my dvaja  máme rozdielne názory  na zahraničnú politiku a vôbec o nej nedebatujeme , debatujeme o témach, ktoré nás spájajú a ktorých je našťastie dosť. A hlavne- vôbec  nám to neprekáža. Ľudia by mali  budovať na tom, čo ich spája a nie na tom, čo ich  rozdeľuje. V Prahe žije moja sesternica. Spomínala, že v Čechách  prijali zákon o registrovaných partnerstvách a nikto nedemonštruje, nikto nikoho neuráža. Jej kolegyne ani nerozumeli, keď im hovorila o problémoch tohto typu  u nás.  Pozerali na ňu, ako keby prišla z inej planéty. Možno je to predsa len tým, že sú  mentalitou bližšie Západu…ale je to  na škodu veci? Podľa mňa nie. Tak asi toľko. A na záver- aj tak som rada,  že som  Slovenka.  Asi má nejaký zmysel narodiť sa do  istej krajiny v  istom čase.