Na rôzne témy

Absurdná , no hlavne nebezpečná doba si vyberá stále a stále nové dane. Jediným aspoň trocha účinným liekom a prostriedkom by mohol byť smiech. Lenže , smiech je silná zbraň , práve preto sa ho mocní tohto sveta boja  a bojujú proti nemu , a navyše,  sú udalosti, z ktorých sa smiať ozaj nemožno. Možno sa len smutne usmievať. Alebo ani to. Ale poďme  po poriadku. Tak Martin Šimečka  dostal osobitnú novinársku cenu – „Osobnosť slovenskej žurnalistiky“ . Za čo? Asi za výrazný  podiel na  rozoštvávaní ľudí.  Komisii sa zrejme páčili jeho výroky , že  Robert Fico  je ako Hitler, že skončí  ako Tiso, že jeho voliči  sú národom zbabelcov a tí,  ktorí chcú mier na Ukrajine, patria k spodine.  Šimečka má v mainstreame veľa spriaznených duší. Duše zareagovali  na útok proti premiérovi. Svojim čitateľom ho vysvetlili tak, že na vine  nie je jedinec , ktorý bol ovplyvnený ich názormi, ale ochranka, ktorá zlyhala. Útočník bol  rasista a navyše  prorusky orientovaný.  O vymazanie  reality sa už postaral Google a Facebook. Veď progresívci musia byť predsa tí dobrí.

Že sa máme stať obetnými baránkami a ideálne by bolo, aby sme tak spravili dobrovoľne  ? Aj to je ďalšia z absurdít doby. Totiž – jastraby z USA a Veľkej Británie nás   tlačia do vojny na Ukrajine.  Vraj ju treba brániť a najlepšie aj   zo slovenského územia. Neskutočné!  Okrem toho, že nemáme vlastnú protivzdušnú obranu , ešte chcú, aby sa náš národ  počtom výrazne zmenšil. A nájdu sa aj ľudia, ktorí to považujú  za dobrý nápad. Všetko bývalí , ktorí sa potrebujú zviditeľniť . Napríklad   bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová, britský expremiér Boris Johnson, bývalý generálny tajomník NATO Rasmussen. A bývalý premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda.

Teraz zahraničie. Blízky Východ , podľa OSN najničivejší konflikt súčasnosti, genocída v priamom prenose, pokrytecky prehliadaná dokonca aj politickými špičkami našej  vládnej koalície.  Našťastie už existenciu  palestínskeho štátu uznali  Nórsko, Španielsko a Írsko a  Medzinárodný trestný súd  požiadal  o vydanie zatykača  na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a izraelského ministra obrany Joava Gallanta . No a demokratická Amerika sa  tomuto súdu vyhráža! To kam sme sa už dostali? Alebo také Gruzínsko.  Gruzínskemu premiérovi  bolo naznačené, že ak  bude prijatý zákon o   zahraničnom vplyve a označením mimovládiek financovaných zo zahraničia, môže skončiť ako Fico.

Naspäť na Slovensko. Satirická facebookova stránka  Zomri má po chlebe. Po atentáte na Roberta Fica musela utlmiť svoju činnosť. Keďže  Daniel Bombic, ktorého na Slovensku trestne stíhajú, zverejnil na sociálnej sieti Telegram fotografie údajného admina stránky, ktorý vedie dieťa do škôlky, a uviedol aj miesto, kde sa škôlka nachádza, Zomri sa vyjadrilo. Admini priznávajú, že Robert Fico bol najčastejším objektom ich vtipov, ale to preto, lebo je najdlhšie vládnucim politikom na Slovensku .Zomri napísala: „Preto asi nikto nemohol tušiť, čo sa môže stať v Handlovej. Že nejaký neúspešný spisovateľ a prepnutý dedko dokáže tak zásadne zraniť neohrozeného muža, akým je Robert Fico, by nikomu z nás nenapadlo ani v tom najhoršom sne. Realita sa zmenila a Slovensko zo dňa na deň túto istotu stratilo. Ten skľučujúci pocit je to čakanie, neistota, nervozita, neschopnosť ďalšieho premysleného kroku, chaos. To je priestor, do ktorého Juraj Cintula dostal celé Slovensko minulú stredu, či sa nám to páči, alebo nie.“

Niektorí politici nemajú radi humor, boja sa ho. Humor nemal rád Naď, zdá sa , že ho nemá rád ani inak zásadový moralista Taraba  a stránke sa začal vyhrážať aj semaforový Danko. Asi preto, že je často právom terčom posmeškov. Naposledy sa stihol presláviť práve  v deň atentátu na Roberta Fica , keď sa  dostal do konfrontácie s mužom na benzínovej pumpe.  Podľa svedkov bol opitý a  vyrazil veci z ruky mužovi, ktorý tam stál.

Zakončím vážnejšie. Vyberám pár myšlienok z komentára Vladimíra Palka. Zúčastnil sa debaty , na ktorej si uvedomil, že na   hlbokú analýzu príčin a budúcich dôsledkov tragédie , ktorá sa stala , ešte neprišiel čas. Lebo ak je premiér v nemocnici, mnohí na neho  nechcú útočiť. Vyhýbajú sa  kritike , no neznamená to, že neexistuje. Palko napísal:

„ Musel som sa vyhnúť falošnému pátosu, ktorý by znemožnil povedať čokoľvek  kritické voči premiérovej politike. Preto som sa v diskusii o atmosfére nenávisti medzi dvomi politickými tábormi nemohol nezmieniť o tom, čím k nej prispel ten tábor, ktorý stelesňuje premiér.

Spomenul som problém korupcie, či problém dlhodobých útokov na prezidentku zo strany Smeru. Robil som to stručne a s rešpektom voči Ficovi a jeho stavu. A, samozrejme, spomenul som i všetko to, v čom sa médiá a jeho politickí protivníci voči nemu zachovali neférovo. O tom som hovoril viac, lebo to zodpovedalo súčasnej situácii.

To, že mnohí kritici Roberta Fica vyžadujú len tvrdú kritiku aj zoči-voči brutálnej realite atentátu, niektorí verejne, niektorí potichu, v každom prípade je ich však mnoho, ma privádza k druhej myšlienke, ktorá ma neodbytne sprevádza.

Nič už nebude ako predtým.  Ficova strana môže zvíťaziť v júnových voľbách do Európskeho parlamentu, ale  z dlhodobejšieho hľadiska to nemusí nič znamenať.

A čo teda príde potom? V relácii som sa vyjadril, že najlepšie by bolo, keby prišla nejaká nová politická sila. Tretia sila, ktorá nie je zaťažená bremenom nenávisti.

Presne to nevieme. Ale asi nič už nebude ako predtým.“