Na rôzne témy

Svoj prvý blog v Pravde som venovala práve téme zneužitých a znásilnených…detí, žien,  skrátka obetí. Napísala som v ňom: „Sme  citliví na svoje majetky , no nie sme  dosť citliví na ľudskú dušu.  Až dovtedy, kým sa problém nedotkne priamo nás alebo našej rodiny či našich  blízkych. Ponížené obete mlčia, boja sa, hanbia sa a svoju traumu si nesú hlboko v sebe –skrytú, zatlačenú možno do podvedomia , no ona  časom vypláva  na povrch. V podobe pokazeného života, problémov rôzneho typu predovšetkým v partnerských vzťahoch.  Je to celoživotná trauma, jazva na duši.   Trebárs krádeže, daňové podvody, sprenevera…odsúdeniahodné, ale čo je to v porovnaní s trvalými ranami na dušiach, ktoré navonok nevidno?  Neuverí , kto neprežije na vlastnej koži  alebo tento typ bolesti  neprežíva s blízkou osobou. Zneužívanie a znásilnenie nie je jednorázovým aktom , nejde len o fyzické ublíženie, ide o útok na samotnú podstatu  osobnosti, človeka , útok na jeho  slobodu. Som za to, aby sa tresty za znásilnenia a za  zneužívanie detí a žien  vyrovnali trestom za vraždy. Sú to vraždy ľudských duší.“ Čo nám to vlastne koalícia teraz predviedla? Čo dokázali prijatím skrátenia premlčacej doby pri znásilnení o 10 rokov?  Nie, nepriblížili sa  takto vyspelým okolitým štátom, ale napľuli ženám priamo  do tváre.  Týmto nerozumným  skutkom spochybnili aj mnohé ďalšie, ktoré sme mnohí prijímali s dôverou  a právom navŕtali chrobáka do hlavy tým, ktorí sa protestov  na námestiach nezúčastňovali. Nehovoriac o tom že takto koalícia vôbec nepomohla prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu. Môžu si obhajovať nový trestný zákon, ako chcú, súhlasiť možno akurát s tým, že páchateľov ekonomickej trestnej činnosti  netreba v prvom rade zatvárať do väzenia. Cieľom vraj má byť väčšia aktivita policajtov pri vyšetrovaní prípadov znásilnenia. Iste, odôvodniť sa dá všeličo.  Minister Susko včera povedal, že  v minulosti verejné popravy  neslúžili ako prevencia, pretože ak niekomu verejne odťali ruku, v dave zatiaľ veselo vreckári okrádali prítomných. A teraz by  nám chcel minister nahovoriť, že ak sa  skráti premlčacia doba, ženy budú aktívnejšie nahlasovať znásilnenia?  Kto sa z tých tam hore čoho bál, že si  prijatie takéhoto humusu vybavil?  Vedia si vôbec muži predstaviť, čo cíti znásilnená žena?  Aké je to ponižujúce, aký strach a hanbu často zažíva?  Vedia, že mnohé  detské  obete akt zneužitia tak hlboko  potlačia do podvedomia, že až po rokoch  napríklad aj za pomoci psychológov vyjde pravda najavo? Hanba koalícii , hanba Ficovi, Suskovi , hanba všetkým, ktorí sa pod takýto humus podpísali!