Na rôzne témy

Volebná kampaň na námestiach je už v plnom prúde. Lebo o to iniciátorom protestov  vlastne ide v prvom rade. Ako  povedal Heger s vypúlenými  očami a postojom kazateľa: Nedovoľme im  uchmatnúť si všetko, aj  prezidentský palác! Už zabudol , že za jeho vlády to iné nebolo. Koalícia predsa mala   predsedu vlády , parlamentu  a mala aj svoju prezidentku.  Dnes som ostala trocha prekvapená pri čítaní komentára od môjho obľúbeného novinára.  S viacerými jeho názormi súhlasím.  Napríklad, že Andrej Danko na Pellegriniho úspechy žiarli, lebo má nenaplnené ambície. Danko je o sebe totiž presvedčený, že má na viac.  Ja a veľa iných si to však nemyslíme. Skôr sa mi zdá, že s Andrejovou prirodzenou inteligenciou (rozumej sedliackym rozumom) niečo nie je v poriadku. A to  som ešte tesne po voľbách Danka obdivovala. Nie pre jeho mozgovú kapacitu,  ale zdalo sa mi,  že zrejme navštevoval  psychoterapeuta a ten ho naučil priam  zázračnému sebaovládaniu.  Niekedy až nadľudské úsilie však predsedovi SNS  dlho nevydržalo. Začalo to  TV diskusiami , v ktorých zbytočne urazene reagoval, až miestami pripomínal malého rozmaznaného chlapca. Teraz si  však Andrej počína už oveľa nebezpečnejšie. Hovorilo sa , že potajomky možno dokonca aj uvažoval o kandidatúre za prezidenta. Iste, aj to je spôsob ako seba a svoju stranu zviditeľniť. Ale aj znemožniť. Úprimne, viete si Andreja predstaviť ako hlavu nášho štátu? Ako hlavu, ktorej občania preukazujú úctu?  Danko a jeho strana dnes nie sú práve  v najlepšej pozícii . Strana potrebuje nahrabať  politické body. A zaujať. Lenže jej predseda to robí nesprávne a detinsky. Navyše útočiť na  koaličného partnera nie je len neslušné, ale i nebezpečné. Nielen pre koalíciu ako celok, ale pre celé  Slovensko. Danko robí národu medvediu službu a zahráva sa s ohňom.  A teraz k dvom kandidátom a k nadpisu blogu. V dnešnom komentári som sa dočítala, že v konečnom dôsledku bude jedno, či vyhrá voľby Pellegrini alebo Korčok. Obaja sú vraj z toho istého progresívneho tábora.  A nie sú pronárodní. Komentátor  píše, že  Pellegrini je klzký , dokáže všade zapadnúť a čo ma zaráža najviac, že vraj  bude poslušným hráčom pre Američanov a pre média. „Jednoducho: dilema medzi Korčokom a Pellegrinim bude tak trochu falošná. Nebudeme tu mať kandidáta progresívcov a proti nemu konzervatívnejšieho kandidáta z tábora suverenistov, ktorý by pri plnení geopolitických úloh prihliadal na národné, slovenské záujmy. Proti elastickému Korčokovi bude stáť len jeden z ďalších odtieňov sivej.“

Nuž, neviem, neviem. Pellegriniho osobne nepoznám . Nie som jeho nekritická fanynka a snažím sa hodnotiť ho triezvo. V minulosti možno urobil pár klzkých ťahov , možno hral na dve strany, Súhlasím, že v niečom sú mu  progresívci  sympatickí. A napriek tomu si myslím, že sa komentátor vo svojich prognózach mýli. Myslím, že predseda Hlasu pred voľbami už čo to pochopil, pochopil, že progresívci by ho udusili a že predstavujú  na našej a nielen našej politickej scéne  krajný extrém. Jemu môžu byť  niektoré ich názory sympatické , napokon, niektoré sú sympatické aj mne, ale určite by som ich nevolila. Ako celok sú proste nebezpečným extrémom a Pellegrini je podľa mňa rozumný stredový hráč.  Strana Hlas  sa hlási k sociálnej demokracii . Peter nie je neskúsený mladý politik , je to muž v zrelom veku, ktorý už čosi v živote zažil  a patrí  ku generácii , ktorá čosi o živote vie, a ktorá si ctí tradície a uznáva isté hodnoty . Preto si myslím, že ak vyhrá voľby ,  slovenský národ nesklame. Ale pripúšťam, že sa môžem mýliť. Čo vy na to?