Na rôzne témy

Asi nemá tesne po voľbách zmysel rozoberať  tváre niektorých politikov až do chvíle, kým niečo nevyvedú a neprekvapia nás. Peter Pellegrini sa zatiaľ ničoho nedopustil a užíva si chvíle zaslúženého šťastia. Alebo skôr pokoja. Možno pokoja pred búrkou. Isté je, že v dave nezanikne a jeho tvár práve teraz púta pozornosť. Aká je teda ?  Viac pravá či ľavá? Viac úprimná alebo falošná? V každom prípade aj o ňom platí  staré známe, že človeka najlepšie spoznáš až v krízových situáciách. Už v minulosti som písala, že hoci Pellegriniho mnohí označovali za zradcu, ja som to v jeho prípade až také jednoznačné nevidela. Zradiť vás môže kamarát, blízky človek. On však podľa mňa predovšetkým v súvislosti s jeho utajovanou orientáciou, o ktorej sa verejne šepká, ale ktorú nikdy  verejne nepotvrdil ani nikdy Robertovi  Ficovi blízky nebol.  Na rozdiel od napríklad takého Erika Tomáša. Nedávno sa osobou predsedu parlamentu   v súvislosti s  prezidentskou  kandidatúrou zaoberal aj  guru mnohých Slovákov Eduard Chmelár. Chmelár napísal, že Andrej Danko môže mať svojím spôsobom pravdu , keď rozmýšľa, že  by prezidenta mohol voliť parlament. Chmelárovi sa ten nápad do istej miery  pozdáva. Podľa neho Hlas odmieta takúto možnosť preto, lebo si hlasisti uvedomujú, že Pellegrini má  najvyššiu šancu práve v priamej voľbe a nie všetci koaliční partneri  by sa mohli na jeho mene zhodnúť.  Chmelár tvrdí aj to, že  prísľub Smeru , že za prezidenta  podporí Pellegriniho bol tichou súčasťou koaličnej dohody bez ktorej by Pellegrini na spojenectvo neprikývol. Nech mi pán Chmelár odpustí, ale ani on nemá patent na rozum. Neviem odkiaľ je až takto dobre informovaný , veď sa rozhovorov nezúčastnil , ibaže by mu  bol dačo do uška pošuškal Juraj Blanár , pre ktorého Chmelár pracuje. Skôr sa mi ale zdá, že sa náš známy analytik teraz  mýli.  Vážim si ho pre jeho rozhľad a veľmi často s ním názorovo súhlasím, ale to neznamená, že nevidím aj chyby tohto pána.  A v poslednom čase mi začína pripomínať ješitného človeka , ktorého ego dostalo na frak, lebo mu nebola ponúknutá žiadna dôležitá funkcia. Na rozdiel od napríklad takej Kurilovskej, ktorej pred časom zazlieval, že sa ho nezastala, keď ho prepustili z práce.  No je možné aj to , že na Chmelára nejaký ten post ešte len  čaká. Ale k pôvodnej myšlienke- niežeby som jej úplne  neverila, ja sama si ale myslím, že to bol skôr Robert Fico, ktorý  bol v  pozícii toho, kto ponúka alebo naznačuje. .Niežeby  Pellegrini neuvažoval o prezidentskom úrade , však informácie  , že ho tam ľudia chcú vidieť sa k nemu dostávali z každej strany , no nekúpte to teda!  Ja som však od začiatku tvrdila, že Pellegrini nepôjde do vlády  s progresívcami , hoci má ščasti  liberálne názory, pretože si vie spočítať dva a dva  a hlavne  po voľbách videl, aký chaos spôsobovali jeho možní koaliční partneri. Preto či by mu Fico sľúbil alebo nesľúbil podporu pri kandidatúre podľa mňa pre neho nehralo kľúčovú úlohu pri rozhodovaní sa . Napokon,  podporu národa má a on  to dobre vie. Chmelár takisto píše, že voľba Petra Pellegriniho znamená skôr či neskôr konflikt s vládou a možno aj vypovedanie koaličnej zmluvy zo strany Hlasu  a prechod do tábora progresívcov. Ale zároveň dodáva, že na také úvahy bude dosť času, lebo je bezpochyby lepšou alternatívou ako Ivan Korčok. Aj tu si myslím, že sa Chmelár mýli. Nie v tom že sa Petrovi  kdečo môže znepáčiť na vládnej politike , ale v tom že by jeho súkmeňovci  ak sa im bude dariť a budú spokojní uvažovali že vládu vymenia za politickú neistotu. Myslím si, že Peter Pellegrini skutočne zvažuje pre a proti .A zároveň si myslím, že sa viac prikláňa k slovíčku áno. V každom prípade Petrovi Pellegrinimu držím palce a prajem mu jeho šťastie. Je zaslúžené. Slovensko sa za neho určite hanbiť nebude.