Na rôzne témy

Udalosti posledných dní na Slovensku ma napĺňajú optimizmom. Som rada, že denne  stretávam ľudí, ktorí situáciu vidia rovnako. Konečne sa môžeme po dlhej dobe nadýchnuť. Nie, niežeby som si  myslela, že nová vláda bude ideálna a že neurobí žiadne chyby.  Iste ich bude robiť. Ale už tu nebude hrať hlavnú úlohu blázon, ktorý riadi a ovláda  ďalších  nekompetentných truľov. Nové tváre vzbudzujú nádeje. A s nimi prichádzajú  dobré správy.  Napríklad pediatri stiahli výpovede . Dokonca taká  Jana Bitto Cigániková skonštatovala, že Zuzana Dolinková bude dobrou ministerkou a že sa na jej pôsobenie teší. Ľudia, ktorých postihlo zemetrasenie sa dočkajú pomoci, bude aj 13. dôchodok. Migrantom začína zvoniť do hrobu(nemyslím to doslovne, nič zlé im neprajem).  No a doslova o čistku v dobrom  slova zmysle sa postaral Matúš Šutaj Eštok.  A čo ma veľmi potešilo? Trebárs, že Erik Kaliňák sa stal šéfom poradcov premiéra Fica a odporúčal mu, aby na zahraničné cesty so sebou nebral mainstreamových  novinárov. Tí aj tak budú neustále robiť neplechu. Napríklad v Bruseli hľadali niekoho, kto by im povedal, ako Robert Fico robí veci zle. Až narazili na estónsku premiérku, ktorá je miláčikom liberálov. Tá tvrdí, že jej  “nešťastné” vyjadrenia na adresu Roberta Fica boli výsledkom novinárskeho tlaku. Po zasadnutí ich korigovala, ale o tom už naše médiá mlčali. Zdá sa, že mainstreamu  na Slovensku končia zlaté časy.  Svedčí o tom napríklad  status na instagrame G. Kajtárovej, ktorá  sa sťažuje, že s ňou koaliční politici nechcú komunikovať. Veľmi dobrou správou je aj rozhodnutie generálneho prokurátora zotrvať vo svojej funkcii, Priznám sa, toto som tušila. Podľa mňa Maroš Žilinka  čakal na výsledky volieb. Iste uvažoval o rezignácii , ale on je človek, ktorého práca baví… a teraz už konečne bude mať tú správnu podporu. A hurá, aj na obrannú zmluvu s USA konečne  dôjde a bude sa  prehodnocovať!

Čo sa však  týka zahraničia,  tu  už nie sú dôvody na  veselosť. Vraždenie nevinných ľudí či už zo stranu Hamasu alebo Izraela veru človeka  nenapĺňa  optimizmom.  Celý svet môže na krátkozrakú politiku Izraela a Spojených štátov kruto doplatiť. Ale slepí nevidia a poloslepí nechcú vidieť. A Ukrajina?  R. Fico jasne pomenoval, ako  situáciu na Ukrajine vnímajú v Bruseli. Mnohí si myslia to čo on, ale nemajú odvahu ísť proti prúdu a hlavne sa boja médií, boja sa , čo si  o sebe na druhý deň prečítajú na titulnej strane. Vedia, že Ukrajina nemá šancu vyhrať, ale nemajú silu a ani záujem povedať nie dodávkam zbraní. Boj s médiámi je ťažký a nie každý má v sebe silu ako náš premiér. Žiaľ, rusofóbia zapustila hlboké korene. Rusofóbi nechcú pochopiť a pripustiť si pravdu, že konflikt na Ukrajine  bol vyprovokovaný  zo strany USA , že  Američania sa proste  pchali Rusom  do revíru. A každý si svoj revír predsa stráži. Fóbia nemá nič spoločné s rozumom, rusofóbom proste nevysvetlíš, že Putin nás tu nechce prísť okupovať, že to skôr Američania  robia všetko pre to, aby neprišli o svoje kolónie a zóny vplyvu.

  Potešilo ma však, že Zelenskyj sa cíti zradený a na vojenských poradách nevtipkuje. Časopis Time v reportáži opisuje jeho boj s upadajúcou bojovou morálkou , korupciou a klesajúcou  podporou spojencov. Napriek tomu verí vo víťazstvo. Aj v tomto je podobný Matovičovi. Obaja sú šašovia, no tragické je, že sa za každú cenu, aj za cenu  smrti a utrpenia iných  budú držať svojej „pravdy“.