Na rôzne témy

Milošovi sa roztriasli ruky ako starému alkoholikovi.  Začal sa potiť  a srdce mu búchalo až kdesi v hrdle. Tak predsa si to rozmysleli, neprídu, nemajú o mňa záujem. Ani keď im ponúkam ako na dlani svoje srdce  a s ním  všetko,  čo mám. Pravda, starý dom treba opravovať, vyžaduje si nové izolácie, strecha je nanič, okná sa musia vymeniť , práce je tu plno,  je to dom, ktorý ešte poznal prvú československú  republiku ,no na druhej strane, mať dom, hoci aj rozpadávajúci sa , ale zato  v Bratislave , je devíza, ku ktorej sa hocikto len tak ľahko nedostane. Tiché miesto, nerušné, vedľa park, si v hlavnom meste , a predsa  skoro ako na dedine. A oni týmto pohŕdajú? Keď boli malé,  prebaľoval som ich, vymieňal pocikané a pokakané plienky, potom som sa s nimi hral ,  neskôr výlety , túry, dovolenky pri mori , no prišla puberta…a s pubertou všetko skončilo. Ale predsa len-ako je možné, že na všetko zabudli? Odpísali ma ako kus nábytku…

Ešte pred necelými dvomi rokmi bola možno  aká taká nádej na zmenu. Obaja pracovali ako umelci momentálne  na voľnej nohe. Kristína si sadla naproti nemu a nahodila úsmev , ktorý  tak dobre poznal. Našpúlené ústa, vystrčená brada, zaujímavá  grimasa, ale bojovné gestá a  ruky ju  napokon prezradili. –Tak som si myslela, počuj, čo už my dvaja s touto barabizňou? Vieš koľko by bolo  treba investovať do opravy? Peňazí nemáme ani ty ani ja nazvyš. –Ale máme, prerušil ju Miloš, veď ty celkom dobre zarábaš-Načierno, oborila sa na neho, ani odvody si neplatím, vykazujem neustále stratu , aby sme nejako prežili. A musíme platiť základné veci, potraviny sú dnes drahé , nezabúdaj, že ešte Nataša nie je dospelá, Maťo si zarába, možno sa aj odsťahuje, ale Nataša- čo ak si zmyslí študovať? Milošovi sa chveje hlas, keď sa  jej opováži odporovať:- A čo bude s mamou? Veď je to jej dom,  len polovica patrí mne. Kristína však už má aj v tejto otázke jasno: – Ste traja bratia, tí dvaja na rozdiel od teba pekne zazobaní, ak môžu chodiť na výlety do Thajska a Austrálie, hádam môžu aj mamu zobrať do svojich veľkých domov. Jednu izbu jej vyčleniť a zaplatiť opatrovateľku , bol by to taký problém?

Milošovi  sa priečilo vyštvať mamu z domčeka, ktorý milovala. Zdedila ho po svojich predkoch , s nebohým  otcom si tu roky čosi budovali, chovali sliepky, zajace , záhrada bola ich záľubou , večne čosi pestovali, ovocné stromy , a čo kvetov tu mala! Kedysi. Teraz sú tu miesta , kde trčia samé bodliaky a burina .  A aj sa hovorí,  že ak presadíš starý strom, zahynie. Ale napokon ani nemusel vyvinúť žiadne  úsilie a prehovárať ju. Stará  pani vo veku 85 rokov ukázala veľkú tvrdošijnosť a nezlomnosť,  čo sa tejto otázky týkalo. Ani nápad, že ona z tohto domu odíde! Tu som sa narodila, tu som vás vychovala, tu aj zomriem. Celý rozhovor s mamou mal  ten výsledok, že  dovtedy pomerne dôverčivá babička začala podozrievavo pozerať po každom , skrývala si peniaze pred rodinou a napokon raz ráno si Miloš vypočul: -Nechcela som ti to ani povedať ,ale  Nataša mi kradne peniaze. Už to urobila dvakrát.  –Ani nepátral, či je to pravda, a napokon, vedel, že ak sa Kristína s dcérou proti nemu spoja, nemá šancu niečo dokázať. Tak si večer sadol ku telke,  dal si päť pív , uvoľnil  sa a zabudol na problémy, ktoré sa pred ním vynárali.  Miloš sa dokázal rozcítiť  zakaždým, keď si spomenul, ako ten čas ide a aký je nemilosrdný.  V dvadsiatke sa mu zdalo, že svet je gombička, v tridsiatke sa cítil ako kráľ sveta. Fotil modelky, bol žiadaný , mal úspech aj peniaze. A bol zamilovaný, neskôr šťastne ženatý. Kristínu spoznal ako svoju modelku , takisto sa pohybovala v oblasti umenia, písala príbehy do časopisov, fotila a maľovala. Prvé roky ich spoločného života boli fantastické. Zamilovaný ako blázon, konečne stretol ženu svojich snov. Nielen múdru a vzdelanú, ale  aj citlivú, empatickú, so zmyslom pre humor. A tak úžasne ho priťahovala! Ich erotické zážitky nemali  prvé roky hraníc, vyskúšali snáď  všetko možné . Potom sa narodil Maťo.  Priority Kristíny sa zmenili.

Možno tam kdesi to začalo… Bol som  sebec, nezrelý  egoista, uvedomoval si to pridobre , chcel som ju ozaj  mať len sám pre seba  a začalo mi tak trocha prekážať, že odrazu sa medzi nás vkradol malý človiečik, ktorý zaujal prvé miesto v srdci mojej milovanej ženy. No na druhej strane, otcovstvo aj jemu rozšírilo obzory a patrične hrdo si ho vychutnával.  Prvé problémy však začali klopať na dvere.  Kariéra stagnovala, po materskej sa žena  už nevrátila na miesto, kde pracovala a zrazu sa začala cítiť svojím spôsobom nepotrebná. –Veď si  vedel, že mne nestačí byť domácou pani , čítal jej v očiach deň čo deň.  Pomaličky sa začali od seba vzďaľovať, hoci erotika , spoločné záujmy a koníčky to stále istili. A napokon, ktorý vzťah je prechádzkou po ružovej záhrade? To si obaja uvedomovali . Potom sa mu zdôverila, že by predsa len  rada mala ešte jedno dieťa. Možno sa nám podarí mať dievčatko, povedala nahlas a v duchu si pomyslela, že by to možno istým spôsobom zažehnalo vkrádajúcu sa krízu .No on  druhé dieťa nechcel. Teraz to už nebolo len z akéhosi sebeckého dôvodu, že zase bude kdesi v ústraní , teraz  už začal nadobúdať presvedčenie, že Kristína asi predsa len nebude žena jeho života … Ale keď držal  na rukách malé bábätko, svoju dcéru, vtedy pochopil, ako to myslel kamarát, ktorý mu raz  povedal: Až keď máš dcéru, vieš, čo je to byť otcom.- Syn, ten bol iný, akosi uzavretý od mala vo svojom svete , ale Nataška, tá sa tak túlila, chcela sa maznať,  nežné krehké bábätko, neoperené vtáčatko, ktoré  potrebovalo ochranu . A ešte aj spomienky  na rané detstvo dcérky mu bývalka zošklivila.  Keď už to začalo medzi nimi čoraz viac škrípať  a na rad prišli hádky , vyčitky , striedané s občasným obdobím zmierovania sa , tak si nechtiac  raz vypočul ako Kristína dcére vraví: Vieš, ty si vlastne bola nechcené dieťa. Otec ,ten by bol najradšej, keby si sa nebola narodila. V tej chvíli mal čo robiť, aby  nevbehol medzi nich a jednu Kristíne nevrazil.  Vari si neuvedomuje,  ako  Nataške týmto ublížila?

Miloša bolí , že prišiel o rodinu , hlavne o deti. Tak rád by sa vrátil do čias, keď dcérka robila prvé krôčky ,  roztomilo  džavotala.   To boli na seba  ešte veľmi napojení . Veď ako inak si má vysvetliť príhodu so živým snom?   Raz ráno odniesol malú  do škôlky a on si ešte ľahol spať , lebo dlho do noci posedával v pracovni . Zdriemol a odrazu sa mu zdal hrozný sen, v ktorom videl Natašku  s rozbitou hlávkou, spotený sa zobudil , a vtom zazvonil telefón. Volali mu  zo škôlky, že jeho dcérku  v škôlke napadla spolužiačka a lopatkou jej rozťala čelo.  Utekal  hneď na pohotovosť , dopadlo to dobre , odvtedy má Nataša ako pamiatku  malú jazvičku…Hmm, zaujímavé, ako sa to neskôr zmenilo. Keď  dospievala, jej hlavným záujmom sa stali bojové športy, boxovala  dokonca  súťažne a začala udierať aj do neho.  A to vždy na najcitlivejšom mieste. Až sa napokon v šestnástich odsťahovala ku priateľovi. Natašu čoskoro nasledoval Matúš. Takisto sa odsťahoval ku priateľke , no  tá ho po roku ho vyhodila, tak si našiel podnájom. Ku rodičom sa vrátiť už nechceli. A Kristína  ešte len vtedy začala vystrájať. Raz doviedla domov kamaráta, maliara , taký sukničkár to bol. Miloš sedel s nimi v obývačke, popíjali víno a debatovali na rôzne témy, hlavne politika ich teda riadne rozvášnila , potom  prešli aj na umenie a prácu. Nový známy , Kristínin kamarát, bol takisto ako ona maliar. Chceli robiť spoločné výstavy, veď dnes štát kultúre a umelcom nepraje , musíme si navzájom pomáhať. Štrngali si a Milošovi neunikla ich vzájomná výmena pohľadov.  Samé chichichi , a  s ním sa už nesmiala celé mesiace ! Začalo v ňom vŕtať podozrenie- žeby  niečo medzi sebou mali?  Už raz ho Kristína podviedla, no dávno,  pár rokov po tom, čo sa narodila Nataša. Takisto s kolegom- no napokon, s kým iným aj? Kristína sa stále pohybovala v umeleckej branži a sama vždy vravela, že by s človekom, ktorý sa o umenie nezaujíma, nevedela žiť. Aký to rozdiel medzi tým, kto čo hovorí a ako koná, myslieval si neraz trpko. Pár rozhovorov, ktoré poskytla časopisom, mal odložených. Tí, čo ju osobne nepoznali , teda nepoznali ju tak dobre ako on, by nadobudli z rozhovoru dojem, že je to jeden nesmierne láskavý, dobrý človek . A len on sám vedel, aká závisť v nej bublala  voči kolegyniam, ktoré mali úspechy, aké záchvaty zúrivosti v nej vedel vyvolať článok v novinách, kde spomínali iné. Boli manželmi už 25 rokov a za ten čas ju ani raz nepodviedol.   Pravda, aj on sa občas zapozeral do očí nejakej svojej kolegyne alebo modelky , ale všetko sa pohybovalo iba v istých hraniciach. Neplánoval ich prekročiť predovšetkým  preto, že nechcel mať zo života peklo . Ona si mohla toho dovoliť viac , on  to povolené nemal. Pred rokmi keď boli mladí a stáli  na rovnakej štartovacej čiare , mala možno ešte dôvod žiarliť. Predsa len , stýkal sa s krásnymi ženami a ženské telá sa mu veľmi páčili.  No ako išli roky , začali vypadávať vlasy, utvorila sa plešinka, zväčšilo  sa brucho , začali aj zdravotné problémy . A Kristína sa čoraz častejšie pred spaním odsťahovala do susednej izby. Nie preto, že by chrápal. Postupne sa bariéra medzi nimi zväčšovala  čoraz viac  a po odchode detí  už ich svety boli úplne odlišné. A taká láska to bola! Čo z nej napokon zostalo? Definitívne ju zabila  veta: Alebo bude tak ako ja chcem,  alebo  tu nebudem variť, upratovať a pracovať v záhrade. A per si v čom chceš, práčku som  kúpila za svoje.  Vtedy sa už ozaj pretrhla struna , Miloš  to zaklincoval : Tak potom z môjho domu odíď.- Na druhý deň v dome nezostala po Kristíne ani pamiatka, zobrala si všetky svoje veci. Potom prišiel návrh na rozvod, začalo  delenie majetku . Všetko pekné skončilo.

Že sa jej darí oveľa lepšie ako keď ešte žili spolu, sa dozvedal postupne a mrzelo ho to. Mužské ego bolo hrozne ranené. Áno, mužov veľmi štve , ak sa žena vie postaviť na vlastné nohy a zaobísť sa aj bez nich. On nebol výnimkou. Na Kristínu si ešte občas spomínal. Striedali sa pocity dobré i zlé, darmo, 25 rokov spoločného života šmahom  ruky nevymažeš. Ale deti mu skutočne chýbali. Je pravda, nevytvoril  si s nimi až taký vzťah ako ona.  Asi je to aj prirodzené.  Ale predsa len  ich mal rád. Či ozaj na všetko úplne zabudli? Žiadne blahoželanie ku narodeninám , nijaký pozdrav na Vianoce , ani len starú mamu neprídu navštíviť.  Čo im ona urobila?  Mal záujem vyriešiť prípadné dedičstvo,  čo ak sa mu niečo stane? Dom je spolovice jeho, tak pozval Maťa aj Natašu na obed. Syn mu napísal, aby sa ani neobťažoval, že s ním už nemá záujem komunikovať. Nataša mlčala, to mu ešte dávalo nádej. A potom dostal od nej mail. Plný urážok a osočovaní. Že ona chce ešte študovať , že jej musí platiť výživné , vie ona dobre , koľko peňazí má. A že  ona záujem o starú haraburdu, hoci  sa aj nachádza  v Bratislave, nemá. Tak si povedal: dosť  Skúšal ešte dcére navrhnúť stretnutie , dvakrát sa ponížil, dvakrát bol odmietnutý. Napokon mu pomohla matka. Čo ďalej s domom ,ak tu nebudem? A ak by sa dačo stalo tebe, tvoje deti ho predajú, a to nechcem! Nech ostane v rodine.  Ponúkni ho Mišovej dcére, veď je to tvoja neter. Prepíš ho na ňu s tým, že tu ale máš doživotné právo na bývanie. A nech ti Mišo  pomôže s údržbou , s opravami .  Bolo  rozhodnuté. Tak aj urobil. Čo bude ďalej? Miloš sa snaží  nepremýšľať , nemyslí nad ďalekou budúcnosťou,  rieši veci, ktoré sú  momentálne pred ním. Musím prežiť.  Žiť z dňa na deň. Zatiaľ stačí , a časom sa uvidí, čo život prinesie…