Na rôzne témy

(skutočný príbeh)

Poznámka: Príbehy, ktoré tu uverejňujem, nemajú veľkú umeleckú hodnotu, sú to proste obyčajné príbehy, ktoré sa skutočne stali. Ak píšem o hodnote, mám na mysli, že boli písané ešte pred rokmi za istým účelom v podstate na objednávku. Možno sa po čase pokúsim napísať niečo iné, inak…

Silvia má dnes voľný deň, zobrala si dovolenku , potrebuje navštíviť zubára a ešte absolvovať pár vyšetrení , aby mala už z krku v jeden deň všetky tieto nepríjemnosti . Neznáša návštevy u lekárov, nemocničné prostredie jej naháňa hrôzu zvlášť po tom , čo jej matke len nedávno diagnostikovali
rakovinu. A pritom chodila poctivo na všetky prehliadky, chodila na gynekológiu každý rok, ako je možné, že lekárka si nič nevšimla? No hádam ešte nebude neskoro , vyjadrili sa , že nádor je v začiatkoch , snáď sa dá pomôcť. Aj Silvia najprv zamieri ku svojmu gynekológovi, nech má to
najmenej príjemné za sebou. V čakárni dnes takmer žiadna žena , čo sa deje? Inokedy je ich tu plno, chvalabohu… Prehliadku má raz dva z krku, tak zase o rok , všetko je v poriadku, cysta sa nevytvorila , ste zdravá. Ďalej smeruje na kožné s kurím okom, ktoré ju pekných pár mesiacov trápi. Je na päte zospodu a Silvia už ani nemôže poriadne chodiť , tak ju všetko omína, náplaste nepomáhajú, odlepujú sa . Na kožnom čaká dlhšie , takmer hodinu a pol, kým ju sestrička zoberie . Našťastie, ani nemusí ku lekárke, diagnóza je jasná, stačí kurie oko vypáliť dusíkom. Nepríjemné, ale sme ženy, niečo len znesieme, pomyslí si , hlavne že sa ho zbavím. Od kožného ešte na ultrazvuk močového mechúra , zápaly , ktorými trpievala v minulosti momentálne majú pauzu, ale občas ešte urológa navštívi, či predsa ….a napokon končí v zubárskom kresle. Zuby má relatívne v dobrom stave , no nedávno jej vypadla plomba …a už aj zubára mám vybaveného ! Vysmiata vychádza na čerstvý vzduch. Čo s načatým dňom? Stihla som to ako zázrakom do obedu všetko obehať, mám asi šťastný deň , začal
dobre , už len aby tak aj pokračoval.

Doma Silviu čaká prázdny byt a kopa neumytého riadu. Otec sa vráti z fušky až ku večeru, potom spolu pôjdu navštíviť do nemocnice mamu, bude síce po návštevných hodinách, ale sestričky sú už na nich zvyknuté a úctivosť jej otca , dobré spôsoby , príjemné vystupovanie a na dôvažok bomboniéra
zatiaľ vždy urobili svoje. Silvia zasnene pozerá von oknom , čaká a teší sa , že ho onedlho uvidí. Michal bol jej prvý chlapec , chodila s ním počas celej vysokej školy , no vzťah ako taký sa nikam neposúval. Ona skôr introvertne založená, on ešte viac , spájali ich akurát tak túry, lyže a výlety do blízkych Tatier . A možno ešte rozhovory o rodinných príslušníkoch. Silvia si uvedomovala, že taký vzťah jej nestačí , no nevedela ukončiť a preseknúť nitky dlhoročného priateľstva . Až kým nespoznala Jana. Škola, kde Jano učí telocvik, sa nachádza kúsok od ich bytu a z okna často vídala deti, ktoré
cupitali ráno na vyučovanie, vídala aj svojich bývalých učiteľov , ktorí teraz už trápili iných, nie ju ,a tak objavila aj Jana. Alebo on objavil ju? Na tom teraz už nezáleží , záleží len na tom, že sa našli . A bolo im spolu dobre. Jano bol totálny opak Michala , otvorený, veselý, komunikatívny . Ste lyžiarka?
Lyžovanie je môj život , moje hobby …ach, samozrejme, tykajme si . Som Jano . Modré úprimné oči pozerali do tých jej zelenkavých a ona v tých očiach nevidela nijakú túžbu či dravosť ale akúsi detskú bezbrannosť , túžbu po láske…nepasoval jej do scenára o telocvikároch, ktorí boli posadnutí výkonmi, svojím telom a podceňovali tzv. športové drevá. Bol jednoduchý a cítila sa s ním fajn. Až kým sa nedozvedela, že je ženatý. Manželka je moja spolužiačka z vysokej, tiež telocvikárka , áno, mali sme
sa radi, nie je zlý človek, možno trocha zvláštna asi tým, že pochádza z Oravy …je veriaca, ale nie fanatik . Áno, vážim si ju , zatiaľ vychádzame dobre, no už ju nemilujem . Keď som stretol teba , až vtedy som pochopil, čo je to láska , tá iskra, nadšenie, aj chémia , áno, ale hlavne pocit, že patríme
ku sebe a u Zuzky som tento pocit nikdy nemal. Je mi jej ľúto, hlavne po tých dvoch potratoch , ona sa úplne zmenila, vieš…? Ona je už celá posadnutá tým, že chce bábo , o inom ani nerozpráva , predtým sme mali kopec spoločných tém a teraz už väčšinou mlčí, niekedy z ničoho nič plač a ja sa potom cítim hlúpo akoby som bol vinný za to, čo sa stalo , no to predsa nie je moja vina …také veci sa stávajú , ale veď preboha je mladá , môže mať ešte deti , možno to tak dopadlo práve preto, že po nich až príliš nezdravo túži …ja sa chcem rozviesť, už som sa rozhodol , chcem žiť s tebou.

Ale Silvia po týchto výlevoch zmĺkne. Nie sú jej ani trocha príjemné a hlavne , ona si vôbec nie je istá, či to takto chce. Jana miluje, nie je to o sexe , nie je ona zvlášť sexuálne založená a k milovaniu potrebuje nehu, blízkosť, porozumenie , Jano jej poskytuje všetko to , čo u Michala nikdy nemala. Už len keď ju pobozká, tá vlna šťastia ktorá sa v nej zdvihne, je neopísateľná a predsa…. nie, takto to nechcem , myslí si. Nie som moralistka , veď inak by som si so ženatým chlapom nezačala, ale čosi ma núti myslieť na jeho Zuzku, je mi jej ľúto ako ženy a tie veci okolo potratov sú tak smutné, tak s ňou súcitím…Nezakladaj si šťastie na nešťastí iných akoby počula hlas svojho otca a čo jej on predpovedal, to sa vždy stalo. Už keď si začala s Michalom, povedal jej, že to nemá zmysel, nechcela si jeho slová pripustiť, a predsa mal pravdu. A vie presne , čo by jej povedal teraz.

Lenže úvahy sú úvahy a city sú city. A keď teraz bola v jeho objatí a nežne sa k sebe túlili, keď spolu ležali vedľa seba a vdychovali svoju vôňu, odrazu nemala síl to ukončiť. Mala by som si vážiť , že som konečne našla lásku , po ktorej som roky márne túžila. Niektorí ľudia ju počas svojho života ani
nestretnú, nie je im dopriata. Je toto však láska? Čo ak ide len o chvíľkové poblúznenie zmyslov? A stále sa nemôžem zbaviť pocitu , že robím niečo zlé, zakázané. Jano akoby cítil jej myšlienky , do ticha zaznie jeho hlas: Dnes som všetko Zuzke povedal, už som ďalej nevedel vydržať …Silvia sa strhne od prekvapenia, idyla je razom preč. Na jednej strane sa cíti polichotená, že predsa len kvôli nej urobil vec, ktorej sa chlapi vyhýbajú , pretože nemajú radi problémy, na druhej strane kdesi vo vnútri predsa len hlodá červík pochybností. Čo si jej vlastne povedal? Ako reagovala? No, nebolo to pre mňa najľahšie, vieš, predsa len mi nie je celkom ľahostajná, ale som sa vzchopil ..možno aj niečo už tušila , povedal som jej, že som sa zamiloval , že to trvá už takmer rok , že som si istý, že si žena môjho života, že ku nej cítim už len kamarátstvo , ale že si ju vážim a stále budem a že sa chcem
rozviesť. Tie jeho že že že Silvia teraz predycháva …najviac ju však samozrejme zaujíma reakcia Zuzky. Jano ju však prekvapí a umlčí bozkom. Silvi, sám som bol v šoku , nepovedala nič , len na mňa ticho pozerala a potom z nej vyhŕklo, že mi praje veľa šťastia. Až som sa hanbil. Ale viem, že je to takto dobre .

Vyprevadila ho na ulicu a už keď odchádzal, cítila, ako jej priam fyzicky chýba a on to cítil tiež, pretože sa vrátil , objal ju a držali sa takto v objatí bez slov ešte pár minút. Čas neexistoval , bolo tu len šťastie , no u nej aj obava a červík, ktorý hlodal …kdesi hlboko vo vnútri. Potom konečne
doupratovala a letmým pohľadom na hodinky zistila, že otec tu bude čo nevidieť. Ach, mami , teším sa, že ťa uvidím , no musíš byť pozitívnejšie naladená , nesmieš myslieť na to najhoršie. Vždy si však bola taká a čo sa od detstva pamätám, otec bol človekom, ktorý mi dodával silu, bol mojou oporou a ty si skôr vytvárala pochmúrne scenáre , tak sa ti jeden z nich aj vyplnil, vidíš…Otec však neprišiel v dohodnutom čase, ale zavolal , že prespí u známych, lebo fuška sa natiahla a on musí prácu dokončiť zajtra. Tak čo teraz? Čo s načatým večerom? Zavolala do nemocnice a odkázala mame, že
prídu s otcom zajtra. Nech sa netrápi , všetko bude dobre .

A potom sa roztrhlo vrece s návštevami. Najprv prišiel on. Vošiel akosi okúňavo , váhavo, hneď na ňom videla , že je zle. Ani sa ho nepýtala, ako vedel, že bude doma , keď tento večer mal patriť jej mame. Vlastne ani nestihla položiť otázku, pretože vzápätí za ním sa vynorili oni. Tí, čo sa mali stať jej budúcimi svokrovcami. Poznala ich iba z fotiek , no z tých pár príhod, ktoré jej Jano v súvislosti so svojím detstvom a dospievaním spomínal, si vedela tých dvoch presne zaradiť. Otec, úspešný právnik, pomenší chlap so začínajúcou plešinou a mierne vystupujúcim bruškom , si ju premeral od hlavy po päty a zhodnotil. Vedela , že ju šacuje aj ako ženu , pretože taký proste bol. Žeby mala u neho tým pádom vyhraté? Nebola si istá, hoci intuícia jej vravela, že on jej nepriateľom nebude. No Janova matka , o pol hlavy vyššia od svojho muža , zato o dobrú  polovicu tenšia , po nej vystrelila jedovatým pohľadom. Silvia si spomenula , ako jej Jano rozprával o letných dovolenkách vo štvorici. On, mama , otec a otcova milenka pri mori . Každé leto iná destinácia, iná krajina , a iná žena do
štvorice. Navonok samozrejme každý z partie hral svoju rolu , Jano poslušného syna, otec vzornú hlavu rodiny , matka nežnú polovičku, ktorá je krkom , čo tou hlavou v skutočnosti hýbe. A milenka bola neznámou, ktorá sa v ďalekej cudzine úplnou náhodou priplietla ku svojim krajanom. Rána a častí dní jeho otca patrili rodine, večery a noci trávil mimo nich. A on s matkou sa museli zakaždým tváriť, že o nič nejde a že otcovi na hru, ktorú hral, naleteli. Podstatné bolo nepýtať sa , prečo nie je s nimi , kde bol a kto je tá neznáma žena.

Nekričala, ale hovorila dosť hlasno a Silvia sa snažila nepozerať do tej tváre a nevidieť jedovaté sliny, čo jej fŕkali z úst. Konečne má možnosť vyliať zo seba všetku nenávisť , potláčanú zlobu , ktorá celé roky ležala tam kdesi pochovaná pod nánosom zdanlivej veselosti . Fíha, slečna, tak mám
možnosť spoznať vás aj osobne . Tak vy ste tá, čo nášho syna odvábila od jeho zákonitej manželky . Pre vás asi manželský sľub daný si v kostole nič neznamená , pre vás sú to možno prázdne slová , no pre našu rodinu veru nie. My sme boli vychovaní v úcte a pokore voči Bohu, pre nás sú sväté Božie prikázania . Hanbite sa , odvábiť žene muža . Každému sa raz všetko, čo spôsobí vráti , fľochla nenápadne smerom ku mužovi, ten stál ako obarený a len počúval herecký koncert svojej ženy. A čo si myslíte , že náš Jano sa teraz kvôli vám rozvedie? Tak takú ešte nehrali a ak by aj chcel, my už potom nie sme jeho rodičia, môže zabudnúť na našu podporu , vydedíme ho a nech sa pakuje ku vám. Myslíte, že s ním budete šťastná? S vrahom svojej ženy? Ak sa tomu dievčaťu niečo stane , nechceme ho v živote už vidieť.

Keď odišli, skormútená a neschopná slova si sadla na posteľ a začala usedavo plakať. Vôbec neoponovala tej žene , nemala síl bojovať a ani nechcela. Najviac ju položilo, keď Jano odchádzal spolu s nimi a pošepkal jej:Musím odísť, Zuzka odišla z domu, videli ju ísť ku rieke , rodičia sa o ňu
boja , ideme ju skúsiť pohľadať. Verím, že je rozumná a nič by si neurobila. Ja sa potom vrátim , len sa musím presvedčiť, že je v poriadku. Neboj sa, už to máme za sebou, budú sa ešte odúvať , ale napokon sa všetko dobre skončí. Ja ich poznám. Milujem ťa.

Zuzke sa nestalo nič , vrátila sa domov , síce trocha zmätená , ale v poriadku. Silvia nejakú dobu nedvíhala telefón , zatajovala sa a vyhýbala sa možným stretnutiam , hoci vedela, ako musí Jano trpieť. Aj ona trpela, no bola si istá, že on trpí viac. Pretože ona bola tá silnejšia z ich páru , možno tá menej zaľúbená či pobláznená …Ale keď o pol roka priviedla domov detského lekára, s ktorým sa zoznámila na túre v Tatrách a  videla v očiach svojho otca tiché áno, pochopila, že jej voľba bola správna. Dnes žije Silvia so svojím mužom v zahraničí a stará sa o tri ratolesti , ktoré jej bolo dopriate mať. Raz ročne prichádza na Všechsvätých na hrob svojej matky a berie otca so sebou , aby aspoň pár dní pobudol so svojimi vnúčatami. Aj Zuzka sa dočkala potomka a s Janom dnes žijú spolu , možno to nie je o šťastí, ale aspoň o zmierení sa s osudom a so životom.