Na rôzne témy

Dnes som telefonovala s jedným známym, ktorý mi v minulosti dosť pomohol , odvtedy si raz začas zavoláme a podebatujeme. Pokladám ho za inteligentného, dobrého človeka. Donedávna sa zdalo, že sme naladení na  rovnakú  vlnovú dĺžku, až kým sa  nestali  isté udalosti, a politika nás  nerozdelila. Ale  to, že sme teraz na opačnej strane barikády neznamená, že  nevieme slušne a vecne komunikovať. A ak vidíme, že sa  naše  názory až príliš  rozchádzajú,  prejdeme na inú tému. Dnes ma však prekvapil priznaním, že je gay.  Myslela som si, že má priateľku , aspoň tak to vždy  naznačoval.  On však žije s mužom. Takže opäť som o ďalšiu skúsenosť bohatšia , pretože jeho priznanie mnou vôbec neotriaslo, to, že je inak  orientovaný ani v najmenšom nezmenilo môj vzťah a postoj ku nemu. A prečo by aj malo?  Stále je to o ľuďoch a ich vlastnostiach, nie o ich orientácii. A tak som si dnes  v tejto súvislosti spomenula na moderátora Rasťa Ilieva. Diskusie na  TA 3 sledujem pár mesiacov. Pri pohľade na Ilieva  som stále rozmýšľala, či ten človek má vôbec nejaké city , pôsobil tak chladne. .. Pomyslela som si, že musí byť veľmi nešťastný. Potom ho raz vystriedal kolega , lebo  Iliev  išiel na dovolenku. Po dovolenke už pôsobil uvoľnenejšie, takže som dospela k názoru, že  asi zažil niečo pekné, možno sa na dovolenke zmieril s manželkou.  A zrazu bum- onedlho – šokujúce priznanie v priamom prenose! Hodne sa o tom diskutovalo, niektorí moderátora obdivovali, iní  zatracovali. Ja sa snažím o nadhľad  a keďže mám v povahe súcit  s trpiacimi, došlo mi, prečo ten človek mal takú kamennú  tvár. Nemožnosť  verejne prezentovať svoje city  , chytiť za ruku partnera, aby som nebol terčom ironických poznámok či nebodaj útoku ,to chce celkom silného človeka . Títo ľudia musia byť  obrnení  v spoločnosti, ktorá im nepraje. Na druhej strane si myslím, že LGBTIQ  komunita  na Slovensku nie je nejako zvlášť utláčaná,  hoci osobne za akúsi právnu úpravu, po ktorej volajú, som. No nepáči sa mi, že sa z vraždy na Zámockej ulici   začal vytĺkať politický kapitál. Ale k Ilievovi- možno mu odľahlo, uľavilo sa mu,  keď odhodil masku. Maska a pretvárka človeka veľmi ťaží. Z tohto hľadiska Ilieva chápem, už iné je, že  si  v debate občas osvojuje metódy progresívcov  a nespráva sa práve  najprofesionálnejšie. Pár ľudí písalo , že by ho mali  práve kvôli tomuto prepustiť, no práve svojím  priznaním  sa dobre poistil. Kto si  už dnes  za prezidentovania Čaputovej  dovolí vyhodiť z práce gaya či lesbu?  A už sa dostávam k záveru.  Človek nikdy nevie , možno sa môj blog nejakým riadením osudu k Ilievovi dostane. Tak sa ho chcem opýtať:  Pán Iliev, vy voláte  po slobode a tolerancii, po   neobmedzovaní práv. Ste za to, že treba diskutovať slobodne a bez strachu? Alebo súhlasíte s názorom  vašej kolegyne Kovačič-  Hanzelovej, že o pravde sa nediskutuje? Že teda  podľa jej názoru sú tu ľudia, ktorí sú jedinými nositeľmi  pravdy? Takisto sa chcem opýtať, či by sa vám páčilo, keby ste písali príspevky  , napríklad aj blogy  a len čo by ste sa dotkli nejakej „zakázanej“ témy , trebárs aj LBGTIQ,  príspevok by vám vymazali alebo stiahli? Ako by ste reagovali? Ja si myslím, že písať treba o všetkom, len to treba robiť kultivovane a jediné tabu sa má vzťahovať na propagáciu násilia . Súhlasíte,  pán Iliev?