Na rôzne témy

O Zuzane Čaputovej  som chcela písať už dávnejšie, no vidiac to množstvo blogov, ktorých hlavnou témou bola práve ona, zdalo sa mi, že už o nej bolo napísané vlastne všetko.  Dnes som sa rozhodla vyjadriť sa aj vzhľadom na najnovšiu informáciu, že sa o Čaputovej uvažuje v súvislosti s funkciou generálneho tajomníka NATO.   Zuzana Čaputová sa nečakane zjavila, zažiarila  ako hviezda, ktorá však pomaly hasne. Oklamala mnohých ,ktorí sa dovtedy o politiku nezaujímali . Takzvaný halo efekt zafungoval  i u mňa.  Nejde o jej výzor,  skôr o to, že v kampani pri prejavoch reagovala mierne , na nikoho neútočila , pôsobila milo,  matersky, žensky. A v našej rozhádanej spoločnosti sme takýto balzam  na dušu  potrebovali. Viacerí sme si mysleli ,  že bude spoločnosť spájať. Toho, kto financoval jej kampaň , sme neriešili. Pani prezidentka na začiatku svojho pôsobenia  skutočne sprvu nadviazala na svoje predvolebné reči , nesnažila sa spoločnosť polarizovať. Až neskôr pri počúvaní jej prejavov  ľuďom začalo dochádzať, že síce je výrečná a má slovnú zásobu(napokon, je to  právnička) , ale jej prejavy nemajú žiadnu hĺbku , že sú to v podstate len prázdne frázy bez ohľadu na to, ako pôsobivo ich prečíta. Veľká časť spoločnosti  sa k nej začala správať odmietavo  až v súvislosti  s covidom, očkovaním  a hlavne prvým zmareným referendom. Iste, ako prezidentka má právo rozhodnúť sa , čo dá posúdiť na ústavný súd.  No na druhej strane , pri vojenskej zmluve s USA žiadne výhrady nemala, hoci veľká časť spoločnosti so zmluvou nesúhlasila.   Najväčší zlom a obrat  u ľudí podľa mňa nastal   až v súvislosti  s vojnou na Ukrajine,  kedy už naplno odhalila svoju zapredanú tvár. Už ani nemusíme byť psychológmi, aby sme postrehli, to nadšenie, zápal  , s akým  vystupovala  v zahraničí, ale aj doma, ak sa mala vyjadriť k otázke vojny na Ukrajine.  O občanov Slovenska nikdy takto  nebojovala. Predstava o Čaputovej  ako o materinsky založenej osobe , sa razom rozplynula  v súvislosti  s posielaním zbraní na Ukrajinu.

Teraz už vie, že sme  ju prekukli  a už sa ani nenamáha  pretvarovať , že nie je v prvom rade prezidentkou všetkých  Slovákov, ale aktivistkou Progresívneho Slovenska  a agentkou v službách  USA. Že skôr ako záujem o občanov jej ide o presadzovanie programu progresívcov. Čím ďalej tým viac polarizuje spoločnosť. Napríklad  keď namiesto toho, aby mlčala ,vyhlási, že januárove referendum nepodporí. Alebo keď pošle čestnú stráž na pohreb obetí zo Zámockej ulice a zabúda, že tesne predtým zomrelo 5 mladých ľudí na inej ulici  v Bratislave.  Jej dúhové slzy sú už  čitateľné, dnes už je jasné, koho záujmy obhajuje.  Nemám pocit, že by chápala, čo prežívajú jednoduchí ľudia Vlastne im nerozumie, sama sa tak vyjadrila.  Ale podľa mňa  už pochopila, že na Slovensku je v ohrození. Ešte pred vraždou na Zámockej, keď som uvažovala, že o nej napíšem blog,  mi známa povedala , že síce prezidentka  je finančne  zabezpečená do budúcnosti,  a pootvorila dvierka ku kariére  aj svojej dcére (mimochodom bez mamy by dievčina šancu nemala , to hovoria aj  skutoční odborníci ) , ale  kým bude žiť na Slovensku, stále sa bude musieť obávať , že ju ktosi na ulici ohrozí. Myslím, že ak aj prezidentka žila nejaký čas vo svojej snovej  bubline,  už jej postupne  dochádza.  Zuzana Čaputová bola ušitá ihlou liberálov, podporená peniazmi od Sorosa, šitá na mieru pre potreby zahraničia , hlavne Spojených štátov.  .Je  preto  možné aj to ,že v zahraničí  si jej priatelia už dali dokopy dva a dva , prečítali si jasné signály  a obávajú sa  o jej bezpečnosť. Alebo ju len chcú pohodlne odpratať  na iné miestečko  ako kedysi pani Ursulu.  Za zásluhy.  

Takže bye, bye, pani prezidentka. Na vašom mieste by som ponuku brala všetkými desiatimi. Či už túto alebo podobnú. Len tu prosím vás, neostávajte .Nejaký čas – do budúcich volieb- tu ešte spolu pravdepodobne pobudneme  ,a potom… :Držíme palce, nech sa vám vo veľkom svete darí! Pre nás  na Slovensku je to jasný odkaz: voliť známych ľudí, ľudí, o ktorých už čosi vieme , nie takých, ktorí sa nečakane zjavia.  Druhý raz sa hádam už  oklamať nedáme!