Na rôzne témy

Sledujúc  momentálnu slovenskú politickú scénu , nenapadá mi žiadne ženské meno , s ktorým  by sa spájal výraz  osobnosť, ktorá má  výrazne čo ponúknuť.  No  úprimne, s mužmi to nie je o nič lepšie.  Vraj by malo byť viac žien  v politike.  Lebo…ženy sú citlivejšie, empatickejšie, vedia lepšie spolupracovať, viac sa zaujímajú  o druhých a počúvajú ich,  viac  rešpektujú  aj opačný názor  a nechcú sa presadzovať za každú cenu. A hlavne- keby  vládli ženy, nebolo by vojen. Možno to platilo  v dobách,  keď príslušníčky nežného pohlavia ešte neboli emancipované do takej miery ,ako je tomu teraz. Aj v minulosti žilo pár žien, ktoré zatriasli  dejinami . Môžeme obdivovať múdre  panovníčky, ktoré vo svojej dobe robili  osvietenské reformy  alebo aj dobu v istých smeroch  predbiehali. Trebárs  Alžbeta I. alebo aj naša Mária Terézia, ktorá si vôbec nezaslúži byť terčom vtipov, aké o nej kolovali. Okrem iného  môže byť dnešným  mocným sveta vzorom  kvôli mierovému posolstvu. Svojmu synovi pred smrťou odkázala, že na vojne nie je nič pekné , je ohyzdná a že  lepší je kompromisnícky mier .Dnes, keď sa diplomacia nenosí, sú jej slová o to viac potrebné. Takže áno,  múdre a predvídavé ženy minulosti  sa snažili svoju krajinu pozdvihnúť. Dnešná doba je dobou krízy elít . Vari máme obdivovať  Ursulu von der Leyn či  Elizabeth Trussovú , ktorá neovláda  ani základy zemepisu ? Alebo príliš liberálnu  fínsku premiérku Sannu Marinovú ? Alebo  ministerku obrany Českej republiky Janu Černochovú , ktorá jastrabstvom prevýši mnohých chlapov?  Máriu Kolíkovú, ktorej nevadí, že vo väzení sú týraní „nepriatelia“ štátu ?  Či  Zuzanku Čaputovú, navonok jemnú krehkú bytosť , ktorá klame výzorom?  Ak ide o posielanie zbraní , ktoré zabíjajú, razom  sa z nežnej holubice, ktorá všetko tak citlivo vníma , stáva rázna  jastrabica.  Úctu a  rešpekt  vzbudzuje  maďarská  prezidentka Katalin Nováková, ktorá  sa nedávno smerom k  EU  vyjadrila: „Predpokladom našej spolupráce a nášho porozumenia je, aby nás nevydierali ani peniazmi, ktoré si zaslúžime, a ani ideológiami, ktoré Maďari odmietli. “

Muži a ženy-kým bude svet svetom, stále sa tieto dve pohlavia práve kvôli tomu, že sa navzájom priťahujú, budú naťahovať a doberať. Obľúbené diskusie  o vzájomných rozdieloch budú pokračovať, no ja si myslím, že až takí rozdielni  nie sme, muži aj ženy, všetci sme rovnakí , sme predovšetkým ľudia , rovnako cítime radosť , smútok, bolesť i strach , to len navonok niekedy hovoríme iným jazykom. Jeden základný rozdiel tu predsa len je.  Aj žena sa potrebuje pracovne realizovať , mať svoje koníčky, no ak je šťastná a spokojná v súkromí, dokáže sa stiahnuť  a venovať len rodine. To je jej malý svet. Nie tak muž.  Môže mať  uspokojivý rodinný život, no ak sa nedokáže realizovať v práci, spokojný nebude. Takže ak sa vrátim na začiatok – úspešná bude v politike tá žena, ktorá má na to osobnostné predpoklady  a zároveň je vyrovnaná vo svojom súkromí.  Muž svoje súkromie do práce nemusí preniesť, dokáže sa do nej celý ponoriť . Aj on však musí byť osobnostne vyrovnaný .  Čiže  v konečnom dôsledku je to jedno, muž či žena. Len so sebou spokojný ,vyrovnaný človek bude  prínosom  pre svoju krajinu. Nevyrovnaný vždy bude vyvolávať konflikty a spory. Nevyrovnaný znamená nešťastný, zakomplexovaný . Taký, ktorý napríklad nevyrastal  v milujúcej rodine , taký,  ktorý si myslí, že pozná odpoveď na každú otázku. A že tí ostatní majú zdieľať jeho názory, inak ich zaradí do tábora nepriateľov.  No muž či žena, mali by sme pamätať a pripomínať si jednu z najväčších múdrostí, ktorá bola na tomto svete vyslovená , a síce: Viem, že nič neviem.