(celkom sentimentálne venujem pani M. a jej manželovi , ktorí žijú pri Čadci a na ktorých si občas spomeniem, lebo vo mne evokujú slovo láska)
Na tie ruky myslel v poslednej dobe často. Po večeroch, keď veľmi nemal čo robiť. Ale on sa snažil takmer vždy si nájsť nejakú tu prácu alebo aspoň prácičku, aby mu nebolo samému otupno. A dobrá otázka, cítil vôbec niekedy ťažobu kvôli samote? Kdežeby, tvrdo sa ozvalo jeho vnútro. Ani zamlada, keď ešte veril v lásku a obchádzala ho, nieto ešte po päťdesiatke. Práca, niekedy vyčerpávajúca, inokedy mierne odfláknutá, kolegovia , čo ho hlavne v lete pozývali na pivko. Prípadne si sadol k počítaču , čítal správy alebo len tak surfoval po internete. Cez víkendy to bývalo trocha horšie, tí čo mali rodiny, sedeli doma alebo si urobili nejaký spoločný rodinný program. Slobodných bolo medzi jeho známymi málo. A aj tak si s nimi nerozumel. A čo, sú to mäkkýše, hlupáci ,prípadne mamičkini maznáčikovia. A on taký nebol. Matku stratil už dávno, otec od nich odišiel, keď mal päť rokov. Ale nie, na život sa on nesťažoval a ani na spomienky dáko nebol. Nie som sentimentálny, ani romantik , som skrátka taký svojský , neotesaný, čo už so mnou? To v skutočnosti nebola otázka, len konštatoval daný stav , ale neľutoval sa. Ak náhodou zaklopal na dvere smútok, istila to slivovica. Vieš sa ty vôbec ešte zamilovať? Alebo skôr chceš sa? Občas mu napadla takáto zákerná otázka , no hneď ju potlačil ako dobiedzajúcu muchu. Mucha však neodletela , sedela vedľa neho na stole a čakala na svoju príležitosť. Tými svojimi tenučkými nôžkami či rúčkami či čo to vlastne má, si veselo štrikuje. Hmm, hi hi, fakt mi to pripadá ako štrikovanie .Takže ty, mucha jedna, sa ma pýtaš, či mám ženy rád ? No, isteže, mám ich rád hlavne keď sú hore aj dole bez…či ma ony majú rady alebo či to so mnou majú rady, na to nie si zvedavá? A vieš, že by som ti ani nevedel odpovedať? Nechceli mi to povedať. Možno tie prvé, na začiatku , keď sme boli mladí … A tie staršie, hmm, orgazmus možno zažili, ale ja tým ženským už skrátka a jasne neverím. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Usmial sa potmehúdsky. Nie, nie som ja žiaden sukničkár, mucha jedna , som len obyčajný chlap. Aj som ich mal také obyčajné, hoci by som bol radšej býval s nejakou takou inou , zvláštnou , také ma skôr priťahovali. Prečo doparoma žiadna z nich nechcela pochopiť , že som celkom rád sám? Že si môžem ísť kde chcem, nikomu sa nemusím spovedať , že sa nemusím sprchovať každý deň a občas si ani nevyčistím zuby, no a čo ? Ja sa proste nechcem viazať ,je na tom vari niečo zlé?
Sedel za stolom , v ruke pohárik slivovice. Tá pomohla vždy, keď na neho občas (však aj on je len homo sapiens) doľahol hlavybôľ. Alebo to bol skôr srdca bôľ? Nie, ja predsa nemám srdce, tak mi to povedala predposledná frajerka. Mucha, ššš! Šmarí rukou ,rozoženie sa a je po nej. Po jedinej spoločníčke, ktorá by ho za žiadnych okolností nebola opustila. A aj ju zradil. Ale aspoň to už má za sebou , aspoň ju to nebolelo, šlo to rýchlo. Človek to vlastne týmto muchám môže len závidieť.
Spáva dobre, on síce nevie, čo je to sladký spánok a sladké sny, zaľahne a už je na druhom svete. Manželka? Hm, nikdy viac! To bolo obmedzovania a rozkazov. A potom tých pár vzťahov, o čomže boli? O tom, že všetky sa chceli usadiť , zahniezdiť niekde, potvory. Kdepak ty ptáčku hnízdo máš sa práve ozvalo z rádia , hmm, akurát som si pomyslel na hniezdo a už je tu. Ani rádio však nebolo jeho verným spoločníkom. Nepočúval ho často . Jediný tvor, ku ktorému mal skutočne úprimný dobrý a láskyplný vzťah bolo jeho auto. Koľké už v poradí? Ale každé jedno miloval! A v tomto prípade si bol aspoň istý obojstranným opätovaním citov.
Keď pred mesiacom šoféroval , že si reku urobí výlet ,natrafil na tú dvojicu. Nečakane sa zjavili tesne pred mestom , do ktorého mal namierené . Išli oproti nemu a môže on za to, že ten muž dostal mikrospánok? Moje auto prežilo, ja tiež , no tí dvaja skončili dodrúzganí. Ale žijú! To tie ruky, nevie, čo to do neho vošlo. Mátajúce ruky treba spláchnuť alkoholom. Dokonca sa za nimi vybral do nemocnice . Prežili , no bolo že to poťahovačiek s policajtmi! Tak teda- vybral sa na čudnú návštevu , no nakoniec nevošiel do izby, kde spolu ležali. Že by som zosentimentálnel? Že by som chcel skutočne vidieť a presvedčiť sa? Hlúpy nápad s tou nemocnicou, či sú mu to vari príbuzní? Ale predsa si len čo to o nich pozisťoval. Manželský pár , ťahali na štyridsiatku , jedna dcéra. Desaťročná. Bydlisko Čadca. Pani mala už dlho sklerózu multiplex. Keď ich prepustili, dokonca sa za nimi vybral domov. Ale to len tak, pozoroval ich z diaľky. Ako očarený. Láska sa pred ním odvíjala ako tá z filmového plátna. Tak láskyplne sa o ňu staral, toľko citu na tom druhom videl, že ho to až fyzicky bolelo. Raz sa mu dokonca nadránom zjavili v živom sne. Ako tam obaja bezmocne ležali v rozbitom aute , zatiaľ čo on roztrasenými rukami vytiahol mobil a volal záchranku . A potom políciu. Ležali pri sebe a ich ruky sa dotýkali. Ak čakali na smrť, chceli ku nej vyraziť spoločne. Nebol sentimentálny, a predsa sa zachvel. Tie ruky, jej ruky mu pripomenuli poslednú ženu, s ktorou mal pomer. Pomer, nie vzťah. Na vzťahy on už neverí. Možno sa iným môžu prihodiť, ale mne nie. Každej dopredu som predsa čestne povedal, ako je to so mnou , každá si mohla vybrať. Buď prijme moje podmienky, alebo to skončíme. Ja som čestný a priamy chlap. Tá posledná ho svojím spôsobom naštvala. Ukončila to skôr ako to poriadne začalo. A len on vedel, aká dobrá žena to bola. Čo všetko by mu bola schopná tolerovať…pre kúsok lásky. Alebo jej ilúzie? A on ju svojím spôsobom zabil . Ako tú muchu , ktorá verne sedávala na jeho stole. Zabil som vzťahy, zabil som možné pokračovania. Na tie pospájané ruky ešte nejakú dobu myslel, no spomienky predsa vždy vyblednú a aj ony sa mu časom prestali zjavovať.
alebo teda radšej nie.:) ...
ale zaujímalo by ma to ...
skôr neutrálne, a nie je podstatne čo si ja... ...
ak uvažuješ v dobrom, sem s tým, ak v zlom,... ...
v každom prípade , ak blog má za následok že... ...
Celá debata | RSS tejto debaty