Na rôzne témy

DEŇ PRVÝ

Nedokázala sa  sústrediť  na nič. Dnešný deň je celý na hovno , ako začal, tak zrejme aj skončí. Ba horšie, večer mi už pomôže asi len fľaša dajakého koňaku. Pár pohárikov možno dokáže zmeniť moju náladu a hádam aj zaspím.  Prednášajúci monotónne vysvetľoval študentom  špeciálnej pedagogiky , akú super knihu pre nich napísal a kde si ju môžu zakúpiť .Tak načo nás tu potom otravuje zbytočnými prednáškami , pomyslela si. Keď to všetko vydal v knihe,  stačí si ju prečítať a nemusím sa dívať na jeho znudený ksicht. Veď  mu tá nuda priam kričí z tváre.   Neverím, že ho baví práca s postihnutými deckami.  Ach , jaj, ale som si pobabrala  život , že som sa ja dala nahovoriť mame , aby som tento odbor išla študovať. Zvládnem to ja v praxi? Pozerať na debilkov s vypučenými očami, na tie nechápavé tváre , neuvidím výsledok svojej práce , lebo oni už o pár minút  zabudnú na všetko, čo sa im budem snažiť zasiať do hlavy na hodine! A či ja vôbec túto školu skončím??Už som doskákala, diskotéky zbohom! Po prednáške si zbalila veci do tašky, nečakala ani na svoje spolužiačky a ponáhľala sa do internátu.  Jediná úľava- mám celú izbu len sama  pre seba. Celé tri dni, piatok sobota, nedeľa…no tak aspoň môžem kričať, plakať , kopať do steny , hádam ma nikto nebude počuť, susedné izby cez víkend spustnú.  

Spomenula si na otca , teraz by sa hodilo byť zase jeho  malým dievčatkom , nemať dospelácke povinnosti .Oco  bol vždy  fajn , nikdy na ňu nekričal, to mama bola harpya , ale nemyslela to zle, to Janka musela uznať. Otec bol nepraktický, tak mama musela vlastne zvládať aj jeho úlohu v rodine. Vošla do izby , najprv presedela mlčky pri stole dobrú polhodinu  a rátala na prstoch. Zo skrine vybrala zvyšok fajnového koňaku, ktorý  kúpil Kali na rozlúčku. Hmm, keď si pomyslím, čo ma čaká teraz, tak … možno som urobila chybu , mala som predsa len nášmu vzťahu dať šancu. Čo na tom, že bol z Afriky? Že bol čierny ako sadze?  Ale inak nemal  chybu, dalo sa s ním rozprávať na každú tému ,  zdvorilý, jemný a aj celkom dobrý milenec. Chodili spolu do najlepších reštaurácií v Bratislave  , videli všetky top filmy, ktoré išli v kinách, navštevovali bary a diskotéky . Ale keď jej povedal, že si ju chce vziať a zobrať so sebou do Afriky , zľakla sa a rozhodla sa vzťah ukončiť. V hlave  sa jej odrazu  vynorí spomienka- telefonát  z bratislavskej  nemocnice, kde Kali  praxoval. Jeho kamarátka , lekárka, ešte stále skúša zvrátiť osud:  Janka, mala som ťa za fajn babu, no nemilo si nás  prekvapila. Kali ti ponúkol všetko, je to lekár, odborník, špecialista, rozumeli ste si , veď sme to na vás  videli  , a ty odmietaš? Myslíš si, že  na Slovensku stretneš lepšieho? Ja sa ti, dievča čudujem. Všetci vieme ,že je to úžasný muž, aj ty.  Tak čo je vo veci? Nevedela, čo na to povedať, chvíľu bola ticho a potom zložila telefón.  Čo bude komu vysvetľovať , že má strach opustiť rodnú krajinu?  Ona, drobná, malá, nenápadná , ničím zvláštna…tu pre neho možno znamenala veľa, ale tam  u nich , čo keď ju opustí …? A aj tá ich iná  mentalita – ja by som si tam zrejme nezvykla . A aj rodinné väzby- mama, otec, brat , známi…nie, nemá ho natoľko rada, aby kvôli nemu opustila to, čo už dobre poznala.  

Na rozlúčku sa spolu pomilovali , spoločne sa opili , no hneď po jeho odchode  pochopila ,že sa rozhodla dobre. V srdci necítila žiadnu bolesť , tak potom to asi láska nebola.  No za jednu vec mu bude do smrti vďačná . Vďaka nemu zmizol pocit  menejcennosti, ktorý Janku  trápil odvtedy, čo ju opustil prvý muž v jej živote. Myslela si, že nie je dosť dobrá a tak po príchode na vysokú škole začala striedať mužov ako na bežiacom páse. Jej náručím ich prešlo dosť ,  v posteli mala černochov, Arabov a aj  zopár Slovákov. Nikto z nich jej nedal pocítiť , že nie je dosť dobrá , no jedine u Kaliho  mala pocit, že je jedinečná . Len už som dolietala. Na každého dôjde, dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Čo mám robiť, zúfalo si Janka trénuje mozgové závity. Áno, hovorí sa tomu promiskuita  , pre niekoho som  možno kurva, no vrahyňou byť nechcem. Ale s dieťaťom skončí moja

budúcnosť. Možno by som aj nejako doštudovala , no nemá zmysel sa za Miša vydávať. Neznášam ho ! Keby mi nezačala meškať menštruácia, už by som to s ním aj bola skončila. Ako aj s ostatnými. A veď sme si dávali pozor! Ten babrák! Jasne som mu vždy vravela, čo má robiť , takého nešikovného chlapa som teda ešte nemala. Ale moja vina, moja preveľká vina….Načo som si s ním začínala??? Načo? Naozaj neviem byť sama a stále musím mať niekoho vedľa seba?

Sťala sa do nemoty, bolo jej zle, na druhý deň sa zobudila až poobede. Snívalo sa jej, že bola na lúke s kamarátkami z detstva a vili si vence z kvetov.   Aký príjemný sen! A ešte príjemnejšie bolo zistenie, že jej spomedzi nôh začal vytekať prúd krvi…

DEŇ DRUHÝ- PREŠLO PÁR ROKOV  

Konečne to mám za sebou ! Zase na nejakú dobu pokoj, radostne sa poobzerala okolo seba  a vdychovala svieži májový vzduch. Taký krásny mesiac a ja musím márniť vzácny čas na hlúposti  v studenom chladnom kostole, kde cítim aj na diaľku nielen pach tiel, ale aj falošnosť , pokrytectvo ľudí, čo sem chodia. Tučný starší farár , ktorému sa spovedala z hriechov , jej pripomenul profesora z vysokej školy , určite  ani poriadne  nevnímal,  čo mu hovorila, mala pocit ,že sa mu chce spať. Čo už tento môže vedieť o hriechoch iných ľudí? Ženu to nikdy nemalo, akurát tak možno vo sne…Pekný to sluha Boží. Toto náboženstvo je jedno číre pokrytectvo. Raz, keď už nevedela , z čoho by sa ešte mala kajať , povedala: „A  aj som kradla…ukradla som  gombíky v obchode, ale to som bola ešte malá, len som si teraz  spomenula…. Hádam mi bude odpustené.- Koľko irónie sa v jej slovách skrývalo! 

Jakuba spoznala tesne pred promóciami. Nejakú dobu už bola bez priateľa , a keď  sa im oči v nákupnom centre stretli a podal jej zdvorilo tašku, čo  spadla na zem  a keď jej pomáhal zbierať drobné, čo sa z peňaženky vysypali , pomyslela si: Aký milý chlapec! A aký fešák! V kostole si zvykla zaháňať pocity nudy počas kázní spomienkami  napríklad aj na  spoločne strávené roky  a v duchu sa snažila mu odpustiť  , lebo nevie, chudák,   čo činí…  Celkom na začiatku, keď sa ešte len oťukávali,  jeho hanblivosť popri  tých predchádzajúcich borcoch  pôsobila  na ňu ako dúšok čerstvej vody. Je leto, priesvitná blúzka odhaľuje viac než dosť.  Videla na ňom, ako veľmi sa mu páči a ako po nej túži. Vedela však, že v kontakte so ženami je  neobratný a plachý. Podišla ku nemu bližšie , objala ho. Stŕpol ako v kŕči a odtiahol sa. Potom sa prežehnal.- Kubinko,  čo to robíš? Fakt si myslíš, že  objať ženu je nejaký hriech? A keď prvýkrát ležali spolu s posteli , na očiach mu videla, že ho celé to ich nesladké- nemastné milovanie trápi.- Kubko,  veď sa máme radi, ty si myslíš,  že žena je nejaká hriešna nádoba ? Najkrajšie čo môže byť na svete je láska. Ja viem, ty sa trápiš, že sme mali spolu  sex pred manželstvom , no to nie je smrteľný hriech,  smrteľné hriechy sú iného druhu a tých sa my predsa nedopúšťame. Veď dnes už žijeme  v modernom storočí,   tak si lásku aj užívajme.Jej lekcie mali na Jakuba dobrý vplyv. Až kým… v hlave sa vynorí spomienka číslo dva- ach, toto bola chyba!  Ležali v objatí , obaja uvoľnení a spokojní.- Janka, tak ťa milujem- pritiahol si ju ešte viac k sebe . – Chcem sa s tebou oženiť.-  Od šťastia sa jej skoro zastavilo srdce. Už bola na manželstvo pripravená. Vedela, že tento chlap ju neopustí v dobrom ani zlom, že pri nej bude stáť po celý život. Nielen preto, že mu to káže Biblia. Tak mu verila, že sa jej zdalo prirodzené zdôverovať  sa mu  so všetkým, čo prežíva a prežila.  Veď je to už minulosť. Už definitívne, dávno  vymazaná z jej života. Kubino,  samozrejme, miláčik,  že sa chcem stať tvojou ženou. Až teraz vidím, čo znamená skutočne milovať , tí chlapi, ktorých  som mala pred tebou , takéto pocity vo mne nevzbudili ako ty, láska… Nanešťastie, nevidela mu do očí, pretože inak by určite  nebola pokračovala vo svojej  úprimnej spovedi. –A bolo ich predo mnou  veľa? – No, …tak zo dvadsať, myslím. Riešila som si v tom čase  svoje súkromné problémy, nič pre mňa v skutočnosti neznamenali. Jeden mesiac jeden, potom druhý.

A vieš, čo je zaujímavé? Už si pomaly neviem vybaviť ani jednu tvár…všetko som z hlavy vymazala. Tak ťa ľúbim ..

Pred svadbou musela prestúpiť  na katolícku vieru,- vieš, inak by nám moji rodičia súhlas nedali . A  bez  súhlasu rodičov  by sme žili celý život ako  prekliati. Neprotestovala, čo je na tom? Ľúbi ho a bude ľúbiť aj jeho rodinu. Ale keď sedela pri svadobnom stole spolu so svokrovcami  , zarazená si všímala  pohľady  Jakubovej  mamy. Ešte aj v deň, ktorý mal patriť predovšetkým  im dvom,   ho kontrolovala a nedala mu dýchať. Janke sa zdalo, že svokre  prekážajú dokonca aj pohyby ,na  ktoré nemôže mať vplyv. I stalo sa mu,  že si nechtiac grgol .A až vtedy, keď  si Janka  všimla, ako na Jakuba mama pozrela,  pochopila, čo za  utrpenie musel prežívať vo svojej rodine. Bigotní veriaci , ľudia bez skutočných citov. Čo si len mysleli, že vedia, čo je to láska. V skutočnosti dusili každého vôkol seba.  

Ani nevie, kedy sa medzi nich zaťala vkrádať kríza. Pomaly, pozvoľna,  prišla  ako nepozvaný hosť.  Najhoršie bolo, že spolu prestali komunikovať. Stávalo sa, že prišiel z práce, sadol si , zapol televízor, no videla, že pozerá do prázdna. Ako bolo v práci? –Nič nové. –A čo ty, čo  malý? Poslúchal? Napokon predsa len vstal a išiel si sadnúť na zem ku chlapčekovi,  ktorý sa tam hral s porozkladanými autíčkami a vláčikmi. -Ocino sa vrátil- , privinul si Kubka  ku sebe . A malý  chlapček sa natešene usmieval a výskal od radosti.  V takých chvíľach sa v mysli utešovala: -Aspoň, že toho malého má skutočne rád, je normálny otec, hoci normálny muž celkom asi nikdy nebude. Darmo, to detstvo a dospievanie v dusnej rodinnej atmosfére v ňom zanechalo nezmazateľné stopy. A ku psychológovi on  nikdy nepôjde , to dobre vedela. Pominuli  medové týždne, vytratilo sa počiatočné očarenie …Nikdy  na rovinu nepovedal,  že jej vyčíta minulosť. Ale z toho, ako sa na ňu pozeral , cítila jasne, že v sebe bojuje . Nechcel byť na ženu hrubý, tak bol zlý na seba. Dusil svoje negatívne  pocity , bola si istá, že sa veľmi  trápi.  Začalo to tým, že  raz po večeri povedal: Robila si veci, ktoré by žena robiť nemala. Len Boh môže súdiť, my nie. Ja ti nemám čo odpúšťať , ale mala by si sa spovedať Bohu. Snáď ti dá prostredníctvom svojho zástupcu rozhrešenie a tvoja duša nájde pokoj.- Tak to zabolelo! … A odvtedy v ňom  začala  vidieť  cudzieho  človeka. Nie ešte nepriateľa, no už ani priateľa.  Moja duša??? Spomienky, na ktoré už dávno zabudla, sa začali odrazu vynárať. Snáď má aj  pravdu…áno, neviedla som  jednu dobu pekný život, ale bola som mladá, taká nevedomá, a veď som nikomu neubližovala… Pochopila, že ak chce mať doma pokoj, musí pristúpiť na jeho podmienky. Tak začali nielen ich pravidelné takmer denné návštevy kostola , ale aj čas spovedí , o ktorých mu potom referovala doma. Áno, uľavilo sa mi, áno, mal si pravdu, áno ,kňaz bol milý. Pochopil ma, áno, vravel, že mi bude  všetko odpustené. Áno, pomodlím  sa ešte  a ešte raz  a ešte…

Spočiatku mala  dojem,  že mu jej predstierané  pokánie pomáha . Ale bol to klam.  Po čase prestal prejavovať radosť  z toho,  že sa mu darí  vrátiť hriešnicu do lona matky  cirkvi. Tak ako začali Jankine sedenia v kostole , tak sa skončili aj ich posteľné radovánky a vzájomné dôvernosti. Ale dnes  má konečne dôvod  na skutočnú  radosť. Keď si ráno hladkala v posteli rastúce bruško, pocítila ľahké kopnutie. Hádam to bude dievčatko , budem mať dcéru, zrazu to  vedela tak určito,  ako poznala deň svojho narodenia. Porodím ju a potom sa uvidí. Ale už mu ustupovať nebudem. Musíme si všetko vyjasniť. Takto to už ďalej skutočne nejde. Najťažšie bolo rozhodnúť sa.