Na rôzne témy

S horúcim letom  badám na sebe každý rok občas  aj horúce pocity.  Nejaký  astrológ  tvrdil, že najnebezpečnejšie  sú pre človeka dni pred  jeho narodeninami . K mojim sa už blížim ,tak  možno aj preto.  Leto je čas  dovoleniek, ale ktovie, ako to je – čítala som aj názor , že vraj naši predkovia v zime oddychovali a v lete pracovali a tak žili v súlade s prírodou a že my žijeme proti rytmu prírody, lebo v lete chodíme na dovolenky. Ja som sa rozhodla v lete ukončiť trilógiu o svojich zážitkoch a už sa budem venovať iba všeobecným témam.

Gény či výchova?

Podľa mňa gény.   Moji rodičia sa ma snažili od malička  chrániť pred všeličím možným,  ale nielen to. Ich výchova  vôbec  nebola ideálna. Dnes chápem- inak  to  proste nevedeli.  Na druhej strane ,  hoci  si prešli takisto svojimi problémami,  videla som ich láskyplný vzťah a prejavy nežností, takže nejaký ten pozitívny  vzor som v tomto smere mala vždy pred očami . Väčšinou človek, ktorý dostane lásku, ju vie  neskôr aj rozdávať a opätovať.  Jednu dobu som sa vďaka osobe, ktorá je mi aj dnes veľmi blízka , pohybovala v spoločnosti asociálov a stýkala sa s úplnou spodinou. Dobrá škola života ! Vyvrheli, kriminálnici , vrahovia, zlodeji . Rodičia šaleli  a robili všetko možné, aby ma dostali na správnu cestu. Gény či výchova? Podľa mňa to prvé. Lebo  s rodičmi som mala hlavne v puberte búrlivý vzťah  a robila som im napriek. No moje vnútorné nastavenie bolo čisté, takže  som preplávala šťastne  a zdolala úskalia puberty  i postpuberty  a nikdy som sa so žiadnym z tých povaľačov bližšie nezblížila. Nie každý to dokáže.  Proste mám v sebe  zakódované  s kým áno a s kým nie. Ďakujem svojim predkom  za zdedené gény.  

O tom ,že nikdy nehovor nikdy.

Párkrát som si v živote povedala, že istú vec by som ja nikdy nemohla urobiť.   A predstavte si, že som sa just  dostala do takej situácie. Odvtedy neodsudzujem a neposudzujem. A vám čítajúcim  odkazujem- ak nechcete prísť o žlčník, robte to takisto tak.  Dva príklady-   pred rokmi som chodila do práce autobusom  a po ceste  mi vždy padol zrak  na miestne trhovisko. So zdesením a poľutovaním som pozerala na ľudí,  ktorí tam  čakali na svojich zákazníkov. Vravela som si – Božemôj, chudáci!  Tak toto ja by som nikdy  nedokázala, takto sa ponižovať , čakať  ako žobráčka , kým ku mne niekto pristúpi  a niečo si kúpi.  O pol roka nato som  sama predávala knihy na trhu  pre jedného podnikateľa, lebo som si potrebovala privyrobiť. A tú prácu som milovala ,a ako sa mi darilo! Zima- nezima!  Lebo ja viem dobre predávať , ak niekomu slúžim. Vtedy  mi nie je trápne pýtať , čo treba . Svoje veci by som dobre  predať nevedela ,  dávala by som zľavy. Predaj mi  išiel  tak dobre,  že ma poniektorí ľudia už aj obchádzali,  lebo tušili,  že ich ukecám a niečo si kúpia. Je pravda, že som núkala len to, čomu som aj  sama verila. Vtedy ešte nevychádzalo  toľko brakov čo teraz. Moje pôsobenie na trhu napokon ukončila  manželka vedúceho. Nechápem, na čo žiarlila. Úplne  bezdôvodne. Zažila som aj škandálik s inou predavačkou ktorá mi vysypala knihy po celom trhovisku a vrieskala na mňa najhoršie nadávky , lebo sa jej zdalo , že mám  čosi s jej mužom. Nemala som.  Ale páčil sa mi.  Jednoduchý chlapec, rušňovodič , no mal v sebe čosi  doslova  múdre , čo vyžarovalo z jeho vnútra.  Po rokoch som sa dopočula,  že sa aj tak rozviedli. Dobrá rada pre čítajúcich: nezapájajte sa  do hádok, ak to dokážete. Je to divadlo zadarmo  pre tých, čo pozerajú  a dobre sa na vás bavia . Myslite na to!  

Ale  priznám sa vám aj k oveľa horšej veci. Nech hodí kameňom , kto je bez viny! Pred dávnymi rokmi som mala asi rok trvajúci „vzťah“ so ženatým mužom. Nerozbíjala som šťastnú rodinu,  mal ju príšernú. Sám si za to mohol . Predtým  som  si ťukala vždy na čelo a ostro som v duchu nadávala dievčatám,  ktoré sa dopúšťali spoluhriechu cudzoložstva.   Tá krava, tá hlupaňa , však je to jasné, že on ju  len využíva , mne by sa to teda nikdy nestalo! Stalo. Ten muž  prišiel do môjho života v čase , keď  som bola citovo vyprahnutá. A tajil mi ,že je ženatý, A keď som sa namotala, už  som sa nevedela odmotať.  Vzťah s ním bol peklom, pil.  Spoločne sme preklínali Boha, vtedy som ešte v nič neverila. Asi to bola karma. Boh mi predsa  neskôr ukázal svoju tvár. Ten človek zo mňa povyťahoval  všetky moje najhoršie stránky. A značne nalomil moju naivitu . Ja som sa vďaka vnútornej   zdedenej sile  zachránila  a odvtedy neodsudzujem . Musela som si tým peklom  prejsť, aby som pochopila obete týrania . Kto na vlastnej koži neprežije, nepochopí. A takisto odvtedy viem,  že nikdy nesmieš robiť iným to ,čo nechceš, aby robili oni tebe. A ešte jednu vec som mala cez túto skúsenosť pochopiť. Že takmer každý človek je hodný lásky.  Že aj ľudí ako on môže mať niekto rád. Lebo – ak to hodne zveličím- sme tvorili pár Kráska a zviera. Ten človek nebol pekný  , no pre mňa jeho tvár,  na ktorej boli stopy po kiahňach bola  jednu dobu tou najkrajšou na svete. Prežila som si teda aj pocit, že ak  niekoho milujete , milujete ho so všetkým , čo k nemu patrí.

Gladiátor.

V povahe mám jednu nepeknú vlastnosť, ale už viem, po kom som ju zdedila a mala som možnosť, keď sa mi tesne pred konfliktom na Ukrajine zjavila vo sne jej tvár a naznačila mi,  že ma ochráni, tej osobe aj poďakovať. Lebo niekedy nám možno  práve tie naše  tienisté stránky umožňujú prežiť.  Ale k veci:  Ak ma niekto veľmi nahnevá, občas  rozmýšľam , ako sa mu pomstiť.  Teraz to už robím skôr výnimočne ,lebo rokmi  som si našla cestu k ľuďom a oni ku mne.  Ako v mojej milovanej knihe Drak sa vracia.  Prečo podnadpis Gladiátor?  Lebo obsahuje scénu, pred ktorou sa vždy skláňam s úctou. A ktorá ma dojíma. Scéna, keď Commodus provokuje Gladiátora  (R. Crowe)  a dúfa, že ten na neho zaútočí.  Hovorí mu, ako vojaci znásilnili  jeho ženu a pribili na kríž jeho  malého syna  . Pri  tejto scéne vzbĺknem a cítim,  že keby som bola na mieste Gladiátora, určite zošaliem a vyrazím proti nemu  aj keby ma mal zabiť. Lenže Gladiátor  nie! Lebo už čosi pochopil a je vnútorne silný. A vie, že sa onedlho stretne so svojimi blízkymi. Prejaví úžasnú dôstojnosť , silu  a len povie vetu: Dni, v ktorých vám preukazovali úctu, sa blížia ku koncu.“ Toto je pre mňa výzvou do budúcnosti, tak ďaleko ešte nie som.

Čo ma naučili psy a mačky.

Túto časť nebudem bližšie vysvetľovať , ale mám potrebu to tu napísať.  Kedysi dávno mi spolužiak do pamätníka napísal vetu:  Ak nie sme dobrovoľne dobrí ku každému, budeme mimovoľne zlí ku všetkým.  Nikdy som tu vetu nechápala. Ďakujem, moje milé zvieratká, moji pomocníci, že ste mi umožnili cez vás ju pochopiť.     

Posledná kapitola: Hladnú ženu treba najprv nakŕmiť.

Raz som sa stretla  pracovne s jedným mužom. Je mestským policajtom, dobrým človekom  s podmanivým hlasom. Zanechal vo mne silný  dojem. Myslím, že aj ja  v ňom. Tak raz za uhorský rok si pracovne voláme.  Raz sme debatovali telefonicky o nejakom prípade.  A on mi vtedy povedal:  Ak by ste boli týraná žena , určite by som s vami nedebatoval o tom, čo ste prežili , ale zobral by som vás na výlet , a snažil by som sa vám ukázať krásy života. Vtedy som , priznám, nechápala úplný dosah povedaného. Dnes už áno, Odkaz pre mužov , ktorí stretli ženu  poznačenú minulosťou : Hladnú ženu treba najprv nakŕmiť ,  hýčkať a  maznať ju (ako hovorí Glváč)). Takže nijaké reči o vašich bývalých , o tom, ako ste žili a čo ste robili vy  , ale až keď bude v bezpečí , až keď zosilnie  a bude si istá vašou láskou,  až potom môžete naznačovať , vravieť  a otvárať aj témy, o ktorých chcete hovoriť. Lebo je pravda, že MUŽ MILUJE ŽENU A ŽENA MILUJE LÁSKU.