(namiesto blogu o Kolíkovej, ktorý mi stiahli , niečo veselšie)
Na inzerát Anči odpovedalo pár zaujímavých chlapíkov. Všetci až na jedného poslali aj fotky , vlastne nikoho z nich nevedela vylúčiť , tak si povedala, že sa stretne pekne krásne so všetkými postupne. Neriskla jedine stretnutie s beztvárovým indivíduom, zvlášť keď videla jeho pravopis. Samá hrúbky, ešte aj po Č. Napadlo jej aj, či sa z nej nevysmieva, však že by bol dakto až takýto negramotný? Asi dajaký ,čo má pár tried základnej a neskončil ani obyčajnú učňovku. Tak s takým sa zahadzovať nebude! Zbytočná strata času a energie. Začnem od susedov. Ja som z Brezna , susedný okres je Banská Bystrica. Z Brezna nenapísal nikto , možno je to tak aj lepšie, prebleslo jej hlavou , tak môžeme začať…
Stretli sa v Bystrici na námestí pred cukrárňou. Podala mu ruku , premerali sa navzájom očami. Bolo jej nepríjemné, že ju hneď chcel pobozkať , síce len na líce, ale od líca je to už len kúsok ku perám. A čo mi má čo cudzí chlap pchať jazyk do úst? Ešte nebodaj chytím herpes, ako minule. Fuj, chlapiská! Tí si problémy s tým ,ako vyzerajú, nerobia. Starí dedovia sa pozerajú pomaly po dvadsiatkach. To my ženy máme aspoň sebareflexiu . Ale na druhej strane, majú oni aj svoje nevýhody, my môžeme stále, aj do neskorého veku, len nechceme, nechutí nám už, a oni by zase chceli, ale nástroj už nefunguje. Chichi chi! Tak im treba, kurvilo by sa to celý život. Ako môj bývalý, dobre, že je už tam nech mu je slovenská zem ľahká. Anča pozerá do tváre vyrehotanému chlapíkovi z Bystrice, čo má bradu ako dedo Mikuláš. Hmm, napadne jej, však on si tú bradu nechal asi preto, že na hlave už nemá vlasy. Hlava hladká ako koleno a chlapík nemá ešte ani 40! -Čo si dáš? Vyber si, čo chceš . Zaplatím…zaškerí sa na ňu holohlavý a vytiahne z vrecka krásnu drevenú šperkovničku, vraj taká malá pozornosť pre teba. Na pamiatku. …Fíha, pomyslí si Anča, lakomec nie je , ale zobral to nejako zhurta, vari nečaká, že mu hneď nohy roztiahnem? Milo sa usmeje a už počúva jeho táranie o bývalke.- Rozviedol som sa pred tromi rokmi, chlapčeka sme mali. Odišla jedného krásneho dňa , pobalila si potajomky veci , kým som bol v robote, zavolala sťahovákov a po príchode domov som si našiel vybielený byt. Akurát dve pootvárané skrine mi nechala , trčali z nich ponožky, slipy , ešte aj veci, ktoré som od nej dostal darom, aj tie si pobrala. Anču zaujíma dôvod. Zaškerí sa , keď si ho vypočuje. – Že som stále od nej chcel sex , že som nikdy nemal dosť , zhnusil som sa jej…Holohlavý Ďuso pozrá Anči uprene do očí , snáď si mysliac, že ju ohromil rečami o svojej potencii, no Anča cíti čoraz viac, že Ďusova bývalka nie je jediná, ktorej sa jeho spôsoby nepáčili. Pri odchode mu len nastaví líce a povie: Ozvem sa ti. A v myšlienkach : Fú, aká úľava, nikdy viac…Krásna šperkovnička zaujme čestné miesto v Ančinej obývačke a celá story je pre ňu už navždy pasé.
To ten druhý bol pravým opakom holohlavého, Dano sa volá. Tichý, pokojný chlap, človek by povedal, že do desiatich nevie napočítať. Celkom fešný, ale hanblivý. Môjtybože, komu som čo spravila, že mám šťastie na samé extrémy. Ďusi – maniak na sex a tento tu- panic! A tiež štyridsiatka na krku. No aspoň sa nijako nepredvádza, v kontakte so ženami je neobratný . Dano jej nedoniesol darček , pricestoval za ňou do Brezna, a tak mu dôverovala, že si ho dokonca pustila rovno ku sebe domov. Sedeli v obývačke, popíjali kolu , cítila sa bezpečne, vedela, že jej nič nehrozí. Dano je ornitológ, zaujímal sa o život všetkých vtákov, no o živote toho svojho zatiaľ vedel primálo. Odmietol vínko , ani horký bylinkový likér mu nič nevraví, čo už s takým chlapom ? Pri konzumácii slaných tyčiniek nesmelo začal. –Páčil sa mi text tvojho inzerátu, nuž som si povedal, že to skúsim. Hoci ma rodičia odhovárali…Rodičia? čuduje sa Anča. A čo že ti majú čo oni do života hovoriť? Veď už nie si malé dieťa. – Tak oni to so mnou zle nemyslia , zastáva sa ich Dano ticho so sklopenou hlavou. Veď napokon mi povedali, že za pokus nič nedám … –Anča sa aj snaží dať číslu dva šancu, pochopila razom , že ak by veľmi chcela, ornitológa by mohla mať pečeného-vareného na všetky spôsoby. Ale stálo by jej to zato? Túži po chlapovi, ktorému treba všetko po lopate vravieť , ktorého by mala nie pod obyčajnou, ale pod velikánskou papučou? Nie, takého chlapa by som si nevážila. Sexappeal nula bodov. A úplne to dorazil na poslednej schôdzke. Všimla si, že po obede si vytiahol z tašky tabletku a zapíja ju vodou. – A čože? Si chorý? – Vtedy na ňu pozrel tými svojimi teľacími očami a vyšlo z neho priznanie. – Vieš, musím sa ti s niečím zdôveriť. Mama povedala, že ti to ďalej nesmiem tajiť. Mám psychiatrickú diagnózu , liečim sa .Neboj sa, som už v poriadku, lieky zabrali. Som normálny človek, nie blázon. Po opatrnom vypytovaní sa zdesená Anča dozvie aj diagnózu: schizofrénia. –Vieš, ticho pokračuje Dano, nie je stopercentne isté, že chorobu zdedia aj moje deti . To len pre prípad, že by si chcela…hlesol tichučko. Možno by to stálo za pokus, čo povieš? Nestálo. Keď za ním zatvárala dvere , z ľútosti ho objala a potom od nej dostal už iba list, že si našla niekoho iného. Aby odpustil a že mu želá všetko najlepšie.
S Karčim to mala jednoduché, už keď si sadli spolu do reštaurácie ,bolo jej jasné, že sú spolu takto pokope prvý a poslednýkrát. Veľké pivné brucho, inak pohoďák. Ale nie pre mňa. Hoci ako bývalý vojak z povolania mal čosi našetrené a videla, že nijako netrochárči. Aperitív, predjedlo, potom tajomstvo šéfkuchára a sprepitné dal čašníkovi také vysoké, že ten si ho začudovane premeral, hoci v skutočnosti mal skákať od radosti. Karčiho životný príbeh v jeho podaní bol príbehom človeka , ktorý má smolu na ženy, nevie si nájsť tú pravú, hoci si myslí, že by bol dobrým a pozorným manželom. Veď ešte aj vojakom v kasárňach nosil všelijaké vitamínové bomby, keď posilovali v telocvični , bolo mu ich ľúto, že sú ďaleko od domova.. Skrátka dobrák , ktorému však nepomohla ani štedrosť a ani vidina spoločnej dovolenky v exotických krajinách, ktorú by celú samozrejme pre obidvoch hradil on. Taká som ja hlúpa kača, rozmýšľala občas , keď za ním definitívne zabuchla dvere a on už nemal snahu ani zaklopať. Veď čo by za takéhoto pracháča dali iné!“ Anča mala svoje klady a zápory ako každý človek, ale nebola sviňa, nechcela chlapa okradnúť a vyžmýkať , keď vedela, že to s ním nemá budúcnosť.
Potom ešte jeden mamičkin maznáčik, za ním nervák, ktorého vytáčalo už aj to, že si dovolila úplne nevinne pozerať po mužoch, ktorých stretávali na prechádzke po miestnom parku a čerešnička na torte- chlapík, ktorý neuviedol svoje miery správne, takže na neho musela pozerať z výšky, lebo bol skoro o hlavu nižší ako ona. Napokon to predsa len prišlo! Konečne som si hádam našla toho pravého! Každý má kdesi vo svete svoju druhú stratenú polovičku… Čakala ho na autobusovej stanici, písal, že príde autobusom, lebo momentálne má pokazené auto. Zarazená postávala a keď autobus konečne prišiel, srdce jej tak trocha rýchlejšie začalo biť. Asi preto, že ako jediný zo všetkých ju neupútal len na fotke, a že skutočnosť bola lepšia ako predstavy. Štíhly vysoký chlapík sa k nej približoval takisto opatrne , hlas mal mäkký , príjemný. Bodaj by nie, podľa toho, čo o sebe písal, bol hudobníkom. Je pravda, že nespieval, ale hral v orchestri na flautu . Vravel jej, že precestoval kus sveta. Anči bilo srdce , tréma sťahovala hlas , no jedna vec jej neustále behala po mysli- a že bola prostoreká, nevydržala a –či sa urazí či nie , opýta sa ho. Vlado mal totiž mimoriadne tmavú pleť. Už sa chystala vyrukovať s otázkou o tajomstve jeho pôvodu, no prekukol ju, zasmial sa a priamo jej pozrel do očí. –Nie, nie som Róm, nie som z osady. Veľa ľudí si to už myslelo, takže sa na teba nehnevám.
Napokon však ani tento príbeh nemal šťastné zakončenie. Posekali sa na náboženstve. Anča bola neveriaca, zaťatý ateista a Vlado -…vlastne ani nevedela … no najviac zo všetkého jej pripomínal svedkov Jehovových …v každom prípade veril dosť a veril úprimne. Tak si povedala, že tadiaľto cesta nevedie. Viem, sú aj takí, ktorým to cez inzerát vyšlo, ale mne asi táto cesta nie je súdená…
no, ja mám zase trocha iný názor... s... ...
Uz by som napisal posl.komentar. Odkaz na... ...
ja nie som nejako vyslovene žiarlivý typ, ak... ...
no, dalo by sa k tomu tiež niečo napísať, ale ... ...
mám ju na DVD, dobrý film, klasika ...prepáč,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty