Na rôzne témy

Asi dva týždne tu nebudem  a dnes mám chuť písať. Pôvodne sa do tohto môjho blogu mala vkradnúť aj nostalgia či smútok ,ale povedala som si , že blog bude hlavne o nádeji. A láske.  Veď je Veľká noc. Ja ju síce v obľube nemám , hoci sa mi do istej miery spája s romantickými zážitkami  z detstva , keď nás chodili kúpať chlapci , ktorí sa dokonca učili  po večeroch spievať piesne , jeden  vždy hral na harmonike. Zaspievali pred domom, polievali, a potom pili a jedli.  Včera sa mi nad ránom sníval sen. Také sny mávam už roky a vždy mi dopredu oznámia, že sa niečo bude diať.  Nie sú to  fantázie či príbehy (hoci občas aj to) . Sú to  pohľady do vnútra  ľudí ,  stretnutia , sú to emócie, aké  v stave vedomia  nemôžete precítiť.  Možno takto sa cítia nadrogovaní. Neviem.  Dokonca by som hádam   mohla kontaktovať pozostalých s posolstvom  od toho, ktorý tu už s nimi nie je.   Ale to zatiaľ nechcem, urobila som to iba raz,  je to veľmi  vyčerpávajúce , chce to silu  a ja jej už na rozdávanie nemám.  Tak možno v budúcom živote. 🙂 Prosím, tí,  čo čítate moje blogy, a neveríte , pokojne si ťuknite na čelo , pomyslite si svoje , ale nepíšte urážajúce komentáre. Zabolelo by ma to. Ešte nie som tak silná ,aby mi to bolo úplne jedno. A nebudem to s vami rozoberať , nebudem vás presviedčať. Vlastne sa to ani nedá. Proste veriť  je  niekedy viac ako vedieť. Ale teda k podstate. Vo včerajšom sne nad ránom  som videla  môjho akvárioveho skalára ,ako drží neónku a chystá sa jej ublížiť. Neónku som  vytiahla  a odniesla  do iného akvária , no  neviem,  či prežila. To bol sen . Výstraha . A realita? Onedlho som objavila malú hrdličku, o ktorú sa starám. Ležala na dne voliéry , bez peria , chrbátik  plný krvavých rán .  Väčšie  hrdličky ju ďobali .Ošetrila som jej ranu betadinom , vniesla dovnútra , v izbe bude dozajtra. Poranené vtáky potrebujú hlavne teplo.  Dá sa do  poriadku , bude to dobré. Už ju k nim nevrátim. Čo teda , priatelia, na záver k tejto story? Ak máte aj vy občas takéto sny , verte im , prípadne si ich zapisujte. Prihovára sa vám v nich vaša duša. A  hlavne si nezabúdajte všímať svoje   okolie, všímajte si ,či niekto neubližuje nejakému krehkému stvoreniu vedľa vás.  Môže to byť aj vaše dieťa, ktoré je terčom šikany. Ono vám to síce nepovie, ale ak s ním budete pravidelne komunikovať, a budete vnímaví k jeho potrebám, začne vám dôverovať a po čase sa možno otvorí. Pomáhajte tým  slabším, krehkým , ktorí sú korisťou predátorov. Obohatí to  nielen vás. Keďže sme súčasťou vesmíru  a sme všetci nejakým spôsobom spojení , aj váš skutok prispeje k tomu, že svet bude o niečo krajší.  A bezpečnejší.