Na rôzne témy

Keby NATO prišlo s myšlienkou, že treba vytvoriť bojový útvar , ktorý pôjde na Ukrajinu, Heger, Naď  a Čaputová by ako prví súhlasili.  Samozrejme, veď  o ich životy  nejde. Napriek tomu , že Rusko stále ponúka mierové rokovania, Ukrajina ich  s požehnaním Západu odmieta . Zelenského junta nechce chápať,  že ultimáta nie sú riešením a cestou. Áno, Ukrajina má byť prečo nahnevaná, no hnev nie je dobrý radca   a mier s očami červenými od hnevu,  nedosiahneme. Nestratili už Ukrajinci dosť? Chce ich vláda, aby straty boli ešte väčšie ? A hlavne – sebecky do konfliktu zaťahujú aj tých, ktorí o to nestoja.  Každému súdnemu človeku je jasné, že Rusi Krym nevrátia  a zrejme  ani Donbas.  Keď  už nakoniec budeme totálne  vyčerpaní  všetci okrem  Spojených štátov , keď  budú z Ukrajiny trosky  a Rusko  podľa predstavy tých  za veľkou mlákou  patrične oslabené, vtedy možno nastane čas sadnúť si za rokovacie stoly.

Dnešné deti už nečítajú také knihy , aké sme  v minulosti  čítali my, majú iný vkus a doba im  neponúka príbehy nabité emóciami, ale skôr akciou.  Je to škoda.       Jednou z najkrajších kníh pre mládež je Mladosť Margity Figuli. Figuli je známa skôr ako autorka lyrizovanej prózy, novely Tri gaštanové kone.  Realistickej  knihe  Mladosť však  patrí v jej  tvorbe  čestné miesto. Figuli tu spomína na svoje detstvo poznačené chudobou v časoch  1. svetovej vojny.  Živiteľ rodiny  musel bojovať na fronte  za cudzie záujmy, za záujmy rozpadávajúcej sa monarchie.  Kniha obsahuje silné pasáže, ktoré človeka dojímajú stále, aj po rokoch.  V nadčasovosti je práve  umelecké majstrovstvo kníh.  Aj po rokoch  vo vás vedia  vyvolať rovnaké pocity ako kedysi. Jednou z takých silných scén je tá, keď rodina autorky  musí odovzdať na bojové účely koníka Ferka. Ferko,  ktorého potrebovali  pri práci , mal ísť   na front … Malý chlapček sa s ním lúči slovami: „Choď, Ferko  a pozdrav nášho otecka, keď sa s ním stretneš.“

Mám známu, ktorá sa roky venuje koňom .Vraví, že ani jedno zviera nebolo  po stáročia tak zneužívané ľuďmi ako tento pomocník a priateľ človeka. Na tie  najodpornejšie , bojové účely.

Aj  Slováci majú v sebe čosi konské. Vcelku ako národ nie sme  bojovníci , chceme len žiť v mieri  pre svoje rodiny a pracovať. Nemáme v génoch boj.  A  o to smutnejšie je , keď nás zneužíva  banda hyén, ktorá nás chce zatiahnuť do vojny.  Máme umierať za cudzie záujmy. Aby dolár posilňoval.  Čaputová, Heger, Naď   a celá plejáda ďalších …naši poslanci , ktorí robia nezrelé, neuvážené rozhodnutia a zahrávajú sa  s ohňom.  Zahrávajú sa s našou budúcnosťou  a s našimi životmi.  

Je čas  prebudiť v nás bojovníkov , nebyť koňmi, ktoré vedú na jatky , ale vzoprieť sa a povedať: Dosť!