Nedávno som čítala debatu o prioritách. Priority určujú, ktorým smerom sa náš život bude uberať. Či budeme mať rodinu, či sa budeme skôr venovať kariére , či budeme sedieť doma a pestovať zeleninu v záhradke alebo cestovať a spoznávať napríklad históriu Egypta. O prioritách sú aj naše budúce parlamentné voľby. Lebo hádam niet strany, ktorú by sme s čistým svedomím mohli voliť a novovznikajúcim či novovzniknutým projektom dôveruje už len naivný človek. Žiadna nová tvár nás nespasí, možno len vláda odborníkov, apolitických osobností, ale viete, že to nie je možné, pretože politici si svoj biznis vyfúknuť nedajú. Jedna z diskutujúcich napísala, že pre ňu je prioritou nedostať sa do vojnového konfliktu a môcť verejne bez obáv vyjadrovať svoje názory. Je mi to blízke. Ak by bola vojna, všetko pre nás končí a začne sa len boj o prežitie. Vieme, že strany opozície sú silnými fanúšikmi Bruselu, zbrojenia. Vládne, konkrétne Smer a Hlas vlastne tiež, ale v oveľa rozumnejšej miere.
A tá cenzúra a sloboda vyjadrovania? Sloboda je to, čo si vo svojom živote veľmi cením . Vnútornú slobodu vám síce nikto vziať nemôže , ale ak jej vonkajšie okolnosti neprajú, občas sa dostavia aj pochybnosti a ústup ku kompromisom. Hlavne ak ste zodpovedný za rodinu. Občas sa tu objavia debaty o socializme. Z hľadiska slobody musím povedať- som rada, že ten režim padol. Je faktom, že ste si určité veci mohli povedať iba v súkromí medzi spoľahlivými osobami, že ste nemohli ísť študovať, ak ste mali zlý kádrový profil , za zlý politický názor vás hlavne v 50. rokoch čakalo väzenie a aj smrť. Rôzne dnes už až smiešne zákazy, skrátka totalita ako vyšitá. Iste, niektorým pamätníkom vyhovovala, mnohí dokonca len prezliekli košele a kádrovali ďalej.
Porevolučná doba nám priniesla slobodu, s ktorou sme ale narábať nevedeli. Zvlášť mečiarizmus bol tuhý a nebezpečný pre takých, ktorí vyjadrovali nesúhlas s názormi veľkého šéfa. Ale inak, žiadna likvidačná cenzúra . Až do čias, kým neprišla vláda matovičovsko- hegerovsko- naďovská. A s ňou covid a vojna na Ukrajine. Veď ešte nedávno , keď som sem začala písať, podmienky v Pravde diskutujúcim i blogerom s iným ako vládnym názorom nepriali. Teraz sa situácia uvoľnila. Vláda Smeru a Hlasu viac praje našej slobode. Hoci sa mi nepáčia niektoré extrémne názory, ktoré pretláča hlavne SNS, s hrôzovládou, ktorú sme zažili, sa to porovnať nedá. Preto sa obávam nástupu opozície k moci. A čo SNS a Republika, ktoré sa vraj čím ďalej tým viac zbližujú? Hoci je mi sympatický program zameraný na neutralitu Slovenska, obávam sa násilného pretláčania takzvaného národovectva. Trebárs kultúra- tú treba nechať žiť a voľne dýchať a len občas obrusovať príliš ostré hrany. Iba taká kultúra bude napredovať, ktorá sa obohacuje o rôzne prúdy a to, čo je extrémom, aj tak časom zanikne. Čítala som kdesi, že strany národné sú takzvané mužské a príliš konzervatívne a v prípade, že by sa dostali k moci , zasahovali by do slobodného rozhodnutia žien v istých otázkach. S tým nesúhlasím. Patriarchát tu už síce nemáme, ale jeho korene ešte v istých lokalitách našej vlasti pretrvávajú a idea, že jedine to, čo je tradičné, je dobré, viac škodí ako prospieva. Pretože pre každého z nás je dobré niečo iné. Tolerancia je základom toho, aby sa na Slovensku začalo lepšie dýchať.
asi som v súvislosti s témou blogu uviedla... ...
nepotrebujem žiadne záverečné slovo , nič... ...
Samozrejme, že je to zjednodušený pohľad. Keby... ...
Neodpovedala si ani náhodou. Ja som sa nepýtal... ...
... napr. také Švédsko a Dánsko s ich no-go... ...
Celá debata | RSS tejto debaty