Na rôzne témy

V poslednom čase sa hovorí akosi príliš často o Matovičovi. A na celej veci je najhroznejšie to, že dokonca v dobrom. Už by ho poniektorí najradšej videli ako koaličného partnera terajšej opozície. Ja viem, pamäť človeka je selektívna a my ľudia máme často tendenciu zabúdať na zlé veci. Je to vlastne naša záchrana. No v prípade Matoviča táto strata pamäti škodí. Čo by ešte musel tento človek urobiť, aby sa už definitívne v očiach svojich fanúšikov odpísal? Veď dobre, chaos, ktorý vytváral, je za nami, no on svoje deštrukčné a často značne primitívne reči vedie ďalej. A nezdá sa, že by si chcel urobiť sebareflexiu. Je smutnou vizitkou Slovenska , že človek, ktorý by mal byť potrestaný, sa veselo pretŕča po parlamente .

Aj Robert Fico má niečo spoločné s Matovičom. Aj on je pre skupinu svojich skalných voličov takmer posvätný, nech by urobil či povedal hocičo. Nedávno som si uvedomila, že vlastne neviem, prečo dostal prezývku Hranol. Potom mi ktosi vysvetlil, že vraj preto, lebo sa takmer nikdy nesmeje. Naozaj? Nuž, ja som ho smiať sa síce videla, ale je pravda, že málokedy srdečne, milo. Skôr ironicky, keď chcel znemožniť súpera. V súkromí však môže byť iný… Na „Hranolovi“ nám toho môže prekážať veľa, iste aj na ostatných politikoch, lenže on ako dlhoročný viacnásobný premiér nesie zodpovednosť za chod krajiny, preto by mal byť podrobený najväčšej kritike. Mne napríklad prekážajú jeho táraniny, takisto manipulácia s verejnosťou, s voličmi. Práve preto nemá Robert Fico môj rešpekt. Iste, vstal ako Fénix z popola , odrazil sa od dna . Ale aj preto, lebo robil nefér ťahy. A čo? Poznám pár jedincov, čo sa od dna odrazili takisto a pritom nemali také možností a peniaze ako on. Dešpekt vzbudzuje aj jeho neschopnosť zniesť akúkoľvek kritiku, hneď agresívne zaútočí na každého, čo mu len trocha oponuje. A časom to s premiérom môže byť ešte horšie , vekom sa mnohé naše zlé povahové črty ešte zdôrazňujú, je to aj tým, že nervová sústava starne. Fico odvádza pozornosť od toho, čo je ozaj dôležité. Napríklad s tou pandemickou zmluvou, ktorej odmietnutie nebude mať extra vplyv na naše zdravotníctvo. U Fica ide o marketingový ťah . Dôležitý je naopak výsledok správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá uvádza: „Štát síce vie, koľko do mohutného systému vloží, nevie však povedať, čo a v akej kvalite za to dostávajú pacienti, a nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá.“

A pomôžem si Chmelárom: „Premiér má pravdu v tom, že opozícia neponúka žiadne riešenia. A keďže nemá relevantného konkurenta, výrazne si to zľahčuje. Výhrady k nezmyselnosti transakčnej dane odbíja otázkou, nech mu niekto povie, kde má vziať tie stovky miliónov eur. Víťazoslávne sa pritom obzerá okolo seba, lebo vie, že rozumná odpoveď od predstaviteľov SNS alebo PS nepríde. Pritom súčasné konsolidačné opatrenia sú nastavené tak, aby najmenej postihli bohatých a túto filozofiu treba zmeniť. Okrem toho by zvlášť predstavitelia vládnych strán mali snívať o režime jednej strany veľmi opatrne. Viete, aký je trest za korupciu v Číne – trest smrti. Obávam sa, že takýto systém by Slovensku priniesol iba politickú neslobodu – ale ekonomický rozmach by sa nedostavil. Premiér Fico, ktorý sa už z eufórie tribúny v Handlovej vyspal a teraz sa z pokoja svojej pracovne bráni, že to tak nemyslel a že iba rozmýšľa, „ako zefektívniť demokratické spôsoby riadenia štátu“, sa zamotáva do vlastných hyperbol ako vták do siete (podobne ako sa trápne vyhovára, že Bombica nezaprel, keď povedal, že nevie, kto to je, ale že sa s ním naživo nestretol). A tak vám zhrniem, čo mi na správaní Roberta Fica prekáža najviac. U premiéra si nikdy nie ste istí, čo myslí seriózne. On sám hovorí , že niekedy vraj nevadí, keď preháňame. No možno to nevadí jemu, ale predvídateľnosti politického prostredia to veľmi škodí. Väčšinu vecí iba predstiera. On vie, že si v podmienkach EÚ nemôže dovoliť akúkoľvek formu komunistického režimu, ale vie aj to, že sa to mnohým jeho voličom dobre počúva. Preto sníva o systéme jednej strany, revolučne zatína pästičku, ale v skutočnosti neurobí nič. Vie, že jeho skalní voliči oceňujú silné reči, na skutky potom už nejako zabudnú. Tento predaj ilúzií je zdrojom jeho moci. Preto už krátko po zostavení súčasnej vlády zahriakol niektorých svojich poslancov, ktorí pokračovali v predvolebnej rétorike, aby s tým prestali, lebo je po voľbách. Ale keď budú voľby hroziť, opäť to vytiahne. Slovenský volič je nenáročný. Prijal hru, keď si ho politik kupuje ľúbivými rečami. Niekedy je to také jednoduché, až sa politici sami čudujú, ako im to dôverčiví občania zožrali aj s navijakom. V tejto hre sa politik s voličom rozpráva ako s retardovaným a on sa tvári, že tomu rozumie. No aj keď má pochybnosti, prijme túto komédiu, lebo podvedome chce byť na strane víťaza. A tak je do tejto hry vnášaných nielen čoraz viac zábavných prvkov, ale čo je najhoršie, už dávno sa vytratil politický obsah.“

Mám síce optimistickú povahu, ale musím konštatovať, že so Slovenskom to v mnohom ide dole kopcom… Dôkazom toho je aj skutočnosť, že lepšieho ako Fica zatiaľ na premiérske miesto nemáme. A viete , ako sa hovorí? Že strom poznať po ovocí. Akým stromom je Slovensko?