Na rôzne témy

Pred časom som si v jednej diskusii prečítala názor, že dôveryhodný politik je taký, ktorý žije v dlhodobom (dlhoročnom) vzťahu a spolu s manželkou vychováva deti. Taký že je zárukou stability. Iste, možno len súhlasiť, že pevný dlhodobý ( no hlavne zdravý) vzťah svedčí o zodpovednosti človeka. Predpokladá sa, že dotyčný je pripravený na isté kompromisy , dokáže riešiť problémy takmer na dennej báze, má schopnosť komunikovať, vyhýbať sa extrémom, vie sa s partnerom dohodnúť, nerieši problémy horúcou hlavou. A mať deti je takisto dôležité, okrem iného to učí človeka zodpovednosti. Pravda, mať primeraný počet detí, o ktoré sa dokážem postarať po každej stránke. Lenže to celé nie je až také jednoduché, pretože existujú aj vzťahy umelo udržiavané, vzťahy o pretvárke. Naši politici sa ničím nelíšia od bežných ľudí. Nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí žijú príkladne, no mnohí sú rozvedení, žijú len tak na hromádke, pričom majú plné ústa zmeny ústavy a rodiny, niektorí majú milenky. Nakoniec nám z toho celého vychádza ako vzor hádam iba taký Matovič. Ten žije v manželstve s milovanou Paulínkou a dvomi detičkami a ešte aj kasu zveril svojej polovičke. A pritom- je Matovič ideálom politika?

Pred voľbami som si naivne myslela , že občania už nebudú platiť zákonodarcom za ničnerobenie. A hľa, parlament často zíva prázdnotou. Ale paradoxne- vrecká poslancov bývajú naplnené vrchovato. Verila som, že sa nenájdu ministri, ktorí budú doslova pochovávať vládu. Nie, nemám na mysli pána Suska, pretože ten trestný zákonník bol v skutočnosti dielom jeho nadriadeného, rozkazom zhora. Mám na mysli hlavne ministerku Šimkovičovú, ktorá denne ponára kultúru do ľadovej vody. Jej chaotické kroky , zlé rozhodnutia aj pre regióny prinášajú spúšť. Národné divadlo a hlavne galéria, odvolanie riaditeľov predtým, ako by za nich bola adekvátna náhrada, to sú ozaj nešťastné kroky. A ja to mám z prvej ruky, lebo mi v galérii robí kamarátka- pozor žiadna progresívka !ale úžasná žena a odborníčka, ktorá vychováva dve postihnuté detičky. Tá ma informuje o spúšti a nenapraviteľných škodách.

Čo sa týka vzbúrencov a odídencov, tiež som si sprvu naivne myslela, že im ide o zmeny k lepšiemu a ajhľa! Išlo zase len o fleky. Veď čo má Huliak spoločné so športom a cestovným ruchom? Ak by mu bolo záležalo na životnom prostredí, mohol si tam predsa nominovať pár svojich, ak už nemohol byť ministrom. Lebo zase Taraba by bol začal trucovať. Chcela som veriť v novú kultúru, no so starými tvárami sa robiť nedá. Každý by mal vedieť, kedy je čas na odchod a zrejme to vedel aj Robert Fico, ale snažil sa za každú cenu vyhrať voľby, aby dokázal, že ešte nepatrí do starého železa. A teraz občas urobí fantastické veci a občas zase hrá tú dobre známu dvojkoľajnú hru – ako naposledy v Bruseli. Jedno hovorí voličom, iné urobí.

Takisto sa mi nepáčia záležitosti týkajúce sa ešte covidového obdobia. Mnohí z neho vytĺkajú politický kapitál a sľubujú naivným rozhorčeným voličom, že potrestajú tých, čo to tu menežovali, No, klamú a musia to dobre vedieť. Iste, dajú sa vyšetriť podvody ekonomické , ale ak raz boli proticovidové opatrenia na celom svete či už v dobrej viere alebo podľa niekoho s cieľom šíriť strach, podstatou zostáva, že covid znamenal často smrť a s tou bolo treba bojovať všemožnými prostriedkami a nikomu sa nedokáže, že úmyselne chcel ľudí zabíjať. Preto súhlasím s článkom , ktorý vyšiel v Pravde a ktorého časť citujem: Návrh vládnej koalície na takzvanú „covidovú amnestiu” je nepekný odkaz a nepekný signál všetkým ľuďom, ktorí počas pandémie prišli o svojich blízkych. Vyhlásil to dnes pri príležitosti piateho výročia začiatku pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku prezident Peter Pellegrini. Ako ďalej povedal po stretnutí s pozostalými obetí, idea amnestie zároveň zakladá vážny problém do budúcnosti. V prípade ďalšej pandémie by totiž boli niektorí ľudia posmelení nedodržiavať pravidlá

Jedným z tých ministrov, ktorým som fandila, bol aj minister Takáč. Aj o problematike jeho rezortu čo- to viem. Najnovšie ma však zarazilo , že na ministerstve riešia neziskovú organizácia Humánny pokrok, ktorá je zameraná na ochranu zvierat a podporu udržateľných riešení. Jej poslaním je byť hlasom zvierat, brániť ich slobodu a budovať svet bez krutosti. Organizácia je členom medzinárodných zvieracoprávnych koalícií, ako sú Open Wing Alliance, Eurogroup for Animals a Aquatic Animals Alliance. Čo je zlé na tom, že je štedro financovaná zo západu? Ide predsa o jej ciele . A ministerstvo a naša vláda sa môžu hanbiť, že roky za nich dobrovoľníci a neziskovky riešia nahromadené problémy a úradníci si len štedro lejú peniažky do svojich vreciek. Humánny pokrok robí dobrú prácu. Za významné úspechy považuje dosiahnutie zákazu kožušinového chovu na Slovensku, získanie záväzkov od predajcov a výrobcov vajec ukončiť používanie vajec z klietkového chovu a obmedzenie predaja živých kaprov. Okrem toho organizujú jeden z najväčších food festivalov na Slovensku – Vegánske hody. Nie, nie som, žiaľ, vegetarián, bez mäsa sa zatiaľ neviem zaobísť, no som za to, aby zvieratá mali pred smrťou dôstojný život, aby neboli týrané a mali rýchlu, čo najmenej bolestnú smrť. Je smutné, že mnohí Slováci a dosť hodne veriacich v Boha stále zvieratá nepovažuje za živé, cítiace bytosti.

Na záver by sa patrilo niečo naložiť aj opozícii. Tak teda- vôbec sa mi nepáčia tie jej aktivity. Protesty podporujúce vojnu, ktorým vznešene hovoria protesty za mier, výzvy k tretej svetovej vojne. Nepáči sa mi nekritické poklonkovanie Bruselu, prázdne frázy a táraniny, ktoré ich vodcovia produkujú. Iste, mnohí chodia na námestia , no väčšina Slovákov je už z týchto nepodarkov unavená a chce mať pokoj. Chce sa nadýchnuť , aby v zdraví prežila konsolidáciu , tak narýchlo uvarenú. Čítala som, že Zelenskyj si vždy vyberie z dvoch možností- zo zlej a ešte horšej tú ešte horšiu , tak my si takisto žiaľ, musíme vybrať medzi zlou a ešte horšou vládou. Lebo nové tváre, ktorým by sa dalo veriť, chýbajú. Ale o tom som už tuším písala viackrát…