Na rôzne témy

Tak aj ja pridám svoj názor k dnes toľko diskutovaným témam. Prečo nepodstatná Studenková a nepodstatný študent? Dnes sme totiž svedkami toľkých iných , oveľa dôležitejších, zásadných udalostí doma i vo svete, no mnohí energiu venujú práve takýmto podružným záležitostiam. Nechápem, prečo herečka Studenková až tak rozbúrila vášne. Nedávno som o nej napísala blog. Ale bolo v tom skôr kus recesie. Jedna moja známa, ktorú si vážim, sa vyjadrila, že by bola práve Zdena lepšou ministerkou kultúry ako Šimkovičová. Iste, fikcia. Studenková by o takýto post ani nemala záujem. No pri troche zamyslenia musím skonštatovať, že to od známej ani nebol úplne scestný nápad. Veď aj Martina by bola bez Machalu stratená, a tak aj Zdena by si našla poradcov. Miluje umenie, rozumie mu a autoritu by v kultúrnej obci mala nepochybne väčšiu. Teraz takto, aby ma nikto nepodozrieval: Zdenu Studenkovú som nikdy ako herečku neobdivovala, pripadá mi príliš afektovaná, ani ako človek nie je mojou krvnou skupinou. Napriek tomu má môj rešpekt a plusko za odvahu ísť v živote proti prúdu. Ona nikdy nemala problém povedať, čo si myslí. Preto sa čudujem všelijakým účelovým špekuláciám , že cenu od prezidenta neprevzala, lebo sa vraj bála, že ju kolegovia prestanú zdraviť. Vraj sa bála ich hnevu. Podľa mňa je to blud, myslím si, že to urobila z presvedčenia zvlášť keď čo sa týka situácii v kultúre, má pravdu. Akurát si neuvedomila, že ide o štátne vyznamenanie, ktoré nemá s ministerstvom kultúry nič spoločné. Ale určite sa nebála. Zdena sa už bojí iba jednej veci. Bojí sa nemohúcnosti a odkázanosti . Má 70 rokov, nedávno som videla reláciu, ktorá jej bola venovaná. Vravela, že často uvažuje o smrti a že sa bojí nemohúcnosti práve preto, že celý život bola samostatná a v pohybe. Je to silná osobnosť . Preto sa čudujem až toľkým nenávistným komentárom v médiách. Že aféru využíva opozícia, to chápem, no voliči koalície? Vari vidíte Zdenu stáť na námestiach a rečniť? Drží sa skôr bokom, hoci medzi svojimi svoj názor nemá problém povedať. Podľa mňa chce mať už len pokoj.

A študent? Nuž, ovplyvnený progresívcami, smutný symbol doby. To s tou rukou sa mi ozaj nepáči. Raz som zažila čosi podobné. Kvôli názoru ma istá osoba verejne ponížila .Na Vianoce všetkých okolo ponúkla alkoholom a mňa úmyselne obišla. Viem, ako to bolí. Aj Pellegrini si za tie roky vytrpel dosť pre svoju inakosť, obrnil sa, no či už má hrošiu kožu, neviem. Politici by ju mať mali, inak v politike neprežijú. Iste, je dobre, ak si môžeme povedať názor, dokonca ho verejne vyjadriť, ak na to máme odvahu , ale nepodať ruku človeku je prisilné. Hoci študent neprejavil základnú ľudskosť, ak bol silno o niečom presvedčený, dá sa jeho reakcia pochopiť. Ospravedlniť už ťažšie. Je mladý, život ho ešte prefacká a aj on sa možno dostane do podobnej situácie a potom si spomenie. Diskutéri k môjmu blogu asi spomenú prenasledovanú Čaputovú. Ani to sa mi nepáčilo. Robila chyby, ale nepatričné reakcie treba odsúdiť. Keď sa však stále budeme pozerať do minulosti, nikam sa nepohneme.