Nežná a obdobie po nežnej- nejako zvlášť to neporovnávam. Žijem si vlastný život a len keď mi niekto chce siahnuť na slobodu, reagujem. Ak mám čo jesť, piť, kde bývať a nikto ma neobmedzuje, tak mi vlastne nič nechýba. O nadstavbu k základným potrebám sa už postarám tak, aby som bola spokojná. Pred revolúciou mi samozrejme prekážali také veci ako železná opona, nemožnosť cestovať do zahraničia a hlavne ma poburovalo, že ak niekto chcel emigrovať, režim ho tu násilne zdržiaval. Proti zdravému rozumu, ťukala som si na čelo. Mojej slobodnej a rebelskej povahe takisto prekážala cenzúra nepohodlných názorov , no ja som si aj tak zvykla povedať svoje a až na menšie problémiky ma za to nikto nepotrestal. Prekážalo mi aj povinné pozeranie ruských filmov, aj tak väčšina z nich bola o vojne. No dnes viem, že brak, ktorý sa ku nám dostal po novembri, na ľudskú dušu pôsobí oveľa viac devastačne. Teda na tú, ktorá sa tomu tlaku podrobí. Samozrejme , bola som zhrozená, keď som sa dozvedela o procesoch v 50. rokoch , o politických vraždách. Do kostola som síce nechodila, ale nezdalo sa mi, že by cirkev bola nejako zvlášť prenasledovaná. Náš farár kázal , čo chcel a kto chcel, išiel do kostola a dal si aj pokrstiť deti. Takisto sme mali na obed mäso, ku čiernobielemu televízoru pribudol po čase farebný. Revolúciu som však predsa len vnímala ako v očarení , ani nezveličím, ak napíšem, že tak trocha s otvorenými ústami. Veď sa nahlas hovorili veci, ktoré sa predtým nahlas hovoriť nemohli, takže človek neveril vlastným ušiam, že sa už nemusel báť povedať, čo si myslí o vedúcej úlohe strany, že keď má vstúpiť do strany, radšej stúpi do hovna a že Sovietsky zväz je veru čudný priateľ. V televízii bolo zrazu toľko nového a do Budaja som bola tajne zamilovaná, pripadal mi ako hrdina. S mamou sme sledovali demonštrácie a vystúpenia disidentov a keď ľudia kričali na emigrantov Vitaj doma ,aj slzy nám veru vstúpili do očí. Neskôr nastal stret s tvrdou realitou a ideály dostavali na frak. VPN ponúkala volebný guláš a kolegyňa mi zasvätene pošepkala, koľko vagabundov a lenivcov vidí medzi VPN kádrami. Tí, ktorí boli pri koryte, len prezliekli kabáty a mali sa dobre aj naďalej. Nejaké obete samozrejme nový režim musel ukázať navonok, aby ľudia dostali svoje hry , no tie skutočne veľké ryby vždy vedeli dobre plávať, tie sa ukryli.
Dnes nemáme ostnaté drôty a môžeme cestovať po celom svete , no mnohí nemajú za čo. Západ sme nedohnali čo sa týka platov, akurát tak vzrástol počet úradníkov. Už môžeme nahlásiť týranie zvierat, no veľký pokrok sa v tejto oblasti nedosiahol a úlohu štátu suplujú dobrovoľníci. A Rómovia, ktorí za socializmu mali povinnosť pracovať , sa teraz povaľujú čakajúc na sociálne dávky, ktoré často minú na alkohol , nudia sa a potom robia zle. Vzdelanie? Zdá sa mi, že mladí ľudia za starého režimu mali väčší všeobecný prehľad, hoci je pravda, že memorovanie ubíjalo kreativitu a samostatnosť. Zdravotníctvo? Tam predsa len vnímam istý pokrok, však vývoj v medicíne napreduje. No lekári a ich vzťah k pacientom ostal rovnaký- dobrý, horší a zlý, lebo ľudia sa v zásade nemenia. Ja osobne si na nich sťažovať nemôžem. Ak som nespokojná, hľadám dovtedy, kým nenájdem toho, kto mi vyhovuje. Môžem si hovoriť a písať, čo chcem. O robotu ma, dúfam, nik nepripraví , sami sme si strojcami svojho šťastia. Ak chceme dobre zarábať , musíme prijať podmienky firmy ,v ktorej pracujeme. Ak sa neobetujeme mamone, sme slobodní. Ale zase musíme obracať každé euro, a prežívame od výplaty k výplate. Nehovoriac, že deti sú naša citlivá stránka a pre tie, ak je to nevyhnutné , sa dokážeme aj ponížiť a robiť veci , ktoré sú nám inak proti mysli. Vstupom do EU sme sa vzdali mnohého vlastného, za úplatok – eurofondy sa vzdávame svojich hodnôt . Priemyselné zisky miznú v zahraničí, vlastnú elektrinu predávame do cudziny za smiešne peniaze , aby sme ju oveľa drahšie kupovali naspäť. Máme demokraciu? Alebo je to diktát tých strán, ktoré majú v parlamente väčšinu ? Ani minulá, ani súčasná doba nie sú ideálne. Ale mladí ľudia majú o minulosti skreslené predstavy . Nie je pravda, že pred nežnou obchody zívali prázdnotou , že sa nedalo kúpiť ovocie. Toto tvrdia tí, ktorí všetko vidia spotrebne. Aj socializmus nám tu zanechal hodnoty , z ktorých možno čerpať, na ktorých možno stavať. Teraz je ale najdôležitejší mier. Aby sme mohli žiť naplno a bez strachu.
PS: samozrejme, vy môžete mať s dobou minulou a súčasnou iné skúsenosti, iný názor ako ja. Rada si to v diskusii prečítam.
Asi som nedokončil. Normálne je byť bohatý, ak... ...
tí dnešní pouliční bratislavskí vybliakavači... ...
A on bol kto, aby sa mal niekomu pomstiť? A... ...
Áno, Milan K. neprechádzal cez automat. On... ...
Co je pozitivne po revolucii?mena 1:30,126?... ...
Celá debata | RSS tejto debaty