Na rôzne témy

Vinco je  štyridsiatnik , slobodný. Bratislavčan. Možno pre niekoho diagnóza sama osebe. Asi 120 kilový chlap , no do výšky toho veľa nepobral, a ani tukové vankúšiky sa mu rovnomerne nepoukladali po tele , ale vytŕčajú pri tesnejšom oblečení práve tam, kde to nepôsobí práve najestetickejšie. Vinco je navyše nešika. A nemotorný chlap by sa nemohol uplatniť ani ako hodinový manžel. Dievčatá po ňom nikdy nepokukávali , no on je dobrosrdečný , nezávidel svojim spolužiakom úspechy u žien. Má však jednu veľkú prednosť, a tou je láskavé srdce. Rád pomôže v mestskej doprave mamičke s kočíkom , starej pani zo susedného vchodu zase odnesie nákup na najvyššie poschodie, keď nefunguje výťah. Drogových dílerov a prostitútky si nevšíma , respektíve radšej sa tvári, že ich ani nevidí. A ani do politiky sa nezapája. Lenže politika si niekedy nájde človeka sama. Nuž, začalo to covidom. Vinco nie a nie uveriť oficiálnej verzii o prirodzenom pôvode vírusu. A zvlášť, keď čo to čítal v takzvaných alternatívnych médiách. No bál sa nerešpektovať nariadenia vlády , a tak aspoň v tej mestskej doprave si dával na tvár poctivo náhubok, ako respirátor hanlivo nazýval v duchu. Alebo aj v obchode , no inde si ho skladal hneď ako to bolo možné. Lebo sa pod ním iba potil a nasával do seba ešte viac baktérií. A potom prišlo očkovanie. Vinco je teda zásadne proti, čo to počul od známeho lekára  a pre istotu sa iného ani neopýtal, lebo čo chcel počuť , to sa dozvedel a načo čerta pokúšať? Vakcíny proste telu škodia a do pár rokov by bolo po mne! A covid sa mi aj tak akosi vyhýba, vytešuje sa tento človek v strednom veku. No na každého raz príde. Vinco nastúpil do nového zamestnania , v ktorom , žiaľ, vyžadovali očkovanie. Nuž čo teraz, bábo raď, ako sa vraví. Zúfal, zúril , váhal, tuho premýšľal. A nakoniec ustúpil. Je to jednoduché- reči sa vravia, no chlieb sa musí jesť. Tak sa nakoniec dal predsa zaočkovať Pfizerom. Odvtedy prešli už tri roky. Z Vinca je troska. Chodí po lekároch ,no nič mu nikdy nenájdu. Kašle, zle sa cíti, bolí ho hlava. Lekári sa však spikli. Dávajú mu zákerné otázky typu: Prečo necvičíte? Prečo nechodíte aspoň na dlhšie prechádzky ? Prečo každý deň jete vyprážané jedlá? Ale on vie- sú to úplatní, nemorálni lekári, ktorí v covidových časoch dobre zarábali na nešťastí pacientov. On vie, prečo sa zle cíti. To ten Matovič. Nakoniec si povedal , že skúsi písať blogy. Možno sa tak odreaguje. Aj si vymyslel zaujímavý nick – shimatnoke , to znie ako tie zdravé huby shitake. Dostavili sa prvé úspechy . Keď začal písať kriticky o Čaputovej, to vždy zabralo , svojich čitateľov a priaznivcov mal istých. Ani nitky na nej nenechal suchej.

No po čase nepomáhali ani blogy. Lekári mu našli akurát zvýšený tlak, a jemu bolo jasné-za všetko môže vakcína! A ako to dopadlo? Milý Vinco v blogoch tak statočne urážal politikov, až sa ktosi z nich rozhodol v redakcii zakročiť. Čo teraz? Vinco bol s nervami na dne. A vtedy zasiahol jeho anjel strážny. Do redakcie prišiel list. Stálo v ňom :“Na našej psychiatrickej klinike si môžeme písať, čo len chceme a čo sa nám zažiada! Podobne aj pacientom, u nás hospitalizovaným, rovnako tak aj tým potenciálnym, odporúčame písať, čo na srdci, to na papieri, prípadne displeji počítača či mobilu. A to stále netvrdím, že by sme ako veľavážení docenti, profesori, kandidáti a doktori vied boli duševne zdravší ako tí, ktorých liečime.“ Až vtedy všetci pochopili, ako je to vlastne s Vincom.