Na rôzne témy

Keď som počúvala reči Petra Pellegriniho v Poľsku, bolo mi trápne  a opäť som si pomyslela, že Viktor Orbán je  jediný politik, ktorý má guráž stále hovoriť to isté  bez ohľadu na to ,či sa to niekomu páči alebo nie. To isté hovorí doma, to isté  v zahraničí. Lebo má charakter.  Orbán pohotovo vycestoval za Putinom, ešte predtým za  Zelenským a  povedal mu , že Európa trpí kvôli Ukrajine .Pravda, Zelenskému to môže byť jedno, veď neľutuje ani vlastných , nieto  Európanov. Ale možno mu Orbán zasial aspoň maličké semienko do hlavy, napokon, Zelenskyj v poslednej dobe začína  uvažovať o prímerí. Stále sa síce správa ako trucovitý chlapec, ktorý nechce vidieť realitu a v zlosti či zúfalstve ničí všetko okolo seba.  Lenže čoraz častejšie sa už hovorí aj o vyjednávaní a o „spravodlivom mieri“. Ale čo to je spravodlivý mier? Iba nerozumný pochabý  človek si pod tým predstavuje, že sa Rusko vzdá dobytých území  včítane Krymu , zvlášť keď víťazstvá  boli vykúpené ruskou krvou. Naopak, mysliaci ľudia vidia, že každým dňom sa Ukrajina zmenšuje, takže je v jej záujme čím skôr sa posadiť za rokovací stôl. Je dobré , že Orbán chce byť sprostredkovateľom  a ideálne by bolo, keby v USA nastúpil Trump . Ten  má totiž údajne  v pláne ponechať na   európskom území len americký jadrový arzenál a amerických vojakov z Európy stiahnuť.

Orbán a Fico plus Pellegrini. Všetci traja vedia, že vojna je porušením medzinárodného práva, že Rusko napadlo Ukrajinu. Ale vedia aj, že je to záležitosť  Ruska a Ukrajiny , nie naša. To iba  médiá vytvárajú vojnovú propagandu, vymývajú ľuďom mozgy a strašia Ruskom. Tie isté médiá , ktoré na druhej strane  klamú o ukrajinských úspechoch a žiadajú stále väčšiu a väčšiu pomoc pre Ukrajinu. Ľudia v Európe si vojnu neželajú, o čom svedčí rúcanie sa starých  systémov. A napriek tomu, že to je týmto trom  politikom jasné, a Fico sa sám vyjadril, že Rusi si Krym nedajú, v Bruseli nehovorí takto priamo a takisto je tomu v prípade  Pellegriniho.   Ten teraz v Poľsku  vyhlásil, že ruská agresia proti Ukrajine je nevyprovokovaná, že slovenské zbrojovky budú naďalej produkovať muníciu pre Ukrajinu a že Slovensko je pripravené hostiť vyšší počet vojakov armád NATO. Veľké  sklamanie pre mnohých voličov. Agresia bola vyprovokovaná. Vyprovokoval ju prevrat v  roku 2014 , Majdan  , ktorý Západ podporil  a takisto nedodržiavanie minských dohôd.

Na záver citujem E. Chmelára:  

A ešte je tu jedna vec. Žijeme v ťažkých časoch, v ktorých bude nevyhnutné po predchádzajúcich vládach zachraňovať ekonomiku. Voliči vzhľadom na charakter súčasnej opozície odpustia vláde všeličo. Odpustia jej aj nepopulárne sociálne opatrenia. Odpustia jej azda aj papalášske správanie v ojedinelých prípadoch. Ale neodpustia jej, ak ich zradí v tých základných parametroch očakávaných zmien, pre ktoré jej dali ešte jednu šancu. Lebo oklamať možno len raz. S Tomášom Tarabom sa možno nezhodnem v jeho predstavách o ochrane prírody. Ale v jednej veci budeme vždy spojenci. Keď sa dištancoval od dvojtvárneho prístupu k predaju munície, na otázku novinára, prečo nesúhlasil s komerčnými dodávkami, povedal: „Nepodporujem zbrojenie.“ To, že išla za touto vetou bodka, považujem za zásadnú vec. Tí, ktorí chcú naozaj mier na Ukrajine, sa musia sústrediť na jeho dosiahnutie, nie na nezmyselné kľučkovanie, pre ktoré ich v Bruseli budú považovať za „troublemakerov“ a doma za zradcov.