Na rôzne témy

Robert Fico je späť  a hoci  fyzicky oslabený, vnútorne zapálený a rozhodnutý bojovať. Iste by nechcel , aby sme ho ľutovali, ľútosť  nie je emócia, akú si prajú veľkí hráči, bojovníci a silní  ľudia. A k takým on patrí. Dnes som čítala jeden komentár ,mnohí sa k nemu nedostanete, tak vám ponúkam pár myšlienok.  Smer je dôkazom , že hoci tvoríte navonok súdržný triumvirát , zákulisné hry pokračujú .Ako napríklad tá, že sa budú používať všetky  ešte v rámci normy povolené prostriedky na oslabenie Hlasu , alebo že bude lavírovať  voči SNS, pretože Fico dobre vie, čoho je Danko schopný. Čo sa týka opozície a koalície, neverím už na zmierenie , možno donedávna som ešte aspoň dúfala. Myslím, že boj bude pokračovať. Je jasné, že agresívnejšia  bude práve opozícia , bude sa hlava nehlava biť  za každú cenu. Fanaticky a nezmieriteľne. Kiežby som sa mýlila.  Teraz naspäť k prejavu a hlavnej myšlienke blogu. Fico  pár hodín pred začiatkom moratória predniesol prejav. Priznávam, myslela som si, že prejav bol určený na mobilizáciu  svojich voličov a namierený hlavne proti  progresívcom . No podľa komentátora vraj Fico mieril inde, chcel ukradnúť voličov Republiky, Kotlebu, SNS a ďalších národných strán. Citujem: „ Buď radikálny národný tábor posilní Republiku. Alebo posilní Smer. Preto Fico spomínal médiá Georga Sorosa, zahraničných sponzorov mimovládok, útoky na suverenitu či na slobodu slova. V eurovoľbách chce to isté čo v parlamentných voľbách – presmerovať rast Republiky na seba. A obsadiť Uhríkovu špajzu.“

Ďalej sa v komentári píše o tom, že sme márne očakávali, že Fico bude po atentáte krotký, zmierlivý a ústretový k opozícii a médiám. On je totiž ten,  kto prežil strelecký útok jedného z fanatických účastníkov protivládnych protestov.“ Útočníkovi odpustil. Opozíciu a médiá varoval, aby to nepreháňali s krikom a zapieraním pravdy. Popri tom sa tri dni pred voľbami pokúša ošklbať Republiku. A to by mu hádam Šimečka s Kolíkovou až tak pohoršene vyčítať nemuseli.“