Na rôzne témy

Pred začiatkom vojny na Ukrajine sa mnoho ľudí nezaujímalo, aké sú vzťahy medzi Ruskom a jeho susedom. Pamätám sa však na slová Zuzany Čaputovej, že vojna začala preto, lebo Ukrajina chcela byť iná. Takisto si spomínam, ako na bratislavskom proteste Iveta Radičová povedala:“ Mráz prichádza z Kremľa. Smrť prichádza z Kremľa.“ A mnoho mojich známych vtedy neveriaco krútilo hlavou a pýtali sa , ako je možné, že také niečo sa deje v 21.storočí. Odsudzovali Rusko. Odrazu mnohým došlo, že konflikty tu boli stále, to len my sme mali šťastie, pretože ďaleko od nás sa nás zdanlivo netýkali. Dnes už vieme, čo predchádzalo tomu rusko-ukrajinskému. Vieme, akú odpornú úlohu v celom zohral Západ, predovšetkým Spojené štáty a Veľká Británia.

Západ potreboval pochopiť, že Rusko je takisto veľmoc, ktorá výrazne ovplyvňuje svetové dianie. Že provokovať silného sa neoplatí. Napriek tomu chápem, že obava, že môže zhltnúť slabých susedov, sa môže zdať opodstatnená. Napokon, prečo by sme mali Rusku veriť? Lenže podobne rozmýšľajú dnes už aj Rusi, aj pre nich je jadrom problému otázka bezpečnostných záruk.

Osobne si nemyslím, že by Rusko malo ďalšie dobyvačné plány, veď už roky bojuje v zástupnej vojne , ktorú síce vyhráva, no tá ho aj vyčerpáva. Ukrajina potrebuje záruky, no nemôže to byť členstvo v NATO, pretože to by mohlo vyústiť do jadrového konfliktu. Ukrajina dlho dúfala, že sa stane členom aliancie, dúfala, že vojensky zlomí proruský Donbas a bude mať aj Krym. A ak nie v NATO, chcela by byť vyzbrojovaná . Aj Rusko aj Ukrajina požadujú záruky, kto ich však potrebuje viac? A hlavne čo viac potrebuje Európa? Čo viac potrebuje svet? Západ Rusku neverí, Rusko neverí Západu a vie, že pre neho by Ukrajina v NATO , s raketovými a ponorkovými základňami západných veľmocí znamenala vážnu bezpečnostnú hrozbu. Kto ustúpi? Ten, kto je silnejší, asi nie. Skôr to vyzerá, že Ukrajina ostane mimo vysnívaného členstva. Rusko okrem toho požaduje zastavenie zbrojenia. Zaťahovanie Ukrajiny do NATO bolo v skutočnosti o rozširovaní amerických sfér vplyvu. Trump už pochopil, že v tomto prehral a Ukrajinu bude musieť obetovať. Vynútené rozhodnutia o neutralite Ukrajiny nie sú dobré, ale nie sú ani zlé. Hranice sa síce silou neposúvajú a Rusko porušilo medzinárodné právo, no hrať môžeme iba s tými kartami, aké máme momentálne v rukách. A karty naznačujú, že dobyté územia ostanú Rusku, no Západ a USA by mali tlačiť, aby podpísalo zmluvu, v ktorej sa zaviaže, že sa nebude usilovať o zvyšok ukrajinského územia. A ak by to urobilo, potom už môže prísť reakcia . Vtedy by už Západ mal právo rázne zasiahnuť. Ale dúfajme, že až tak ďaleko situácia nedospeje.