Na rôzne témy

Dnes som si zbežne pozrela pár komentárov k téme včerajšieho stretnutia na Aljaške a skonštatovala som: sľubné, ale ešte nič to neznamená. Zhodou okolností som včera hovorila po dlhšom čase so známou. Vravela mi, ako si ju na facebooku zablokovala istá progresívna aktivistka z Bratislavy len preto, že neprezdieľala akýsi status o Ukrajine. Pritom moja známa aktivistke neoponovala, len sa o problém nezaujímala tak, ako by sa to bolo patrilo… Nakoniec si známa sama vyhľadala video o Odese a utvorila si názor. Mnohí progresívci doteraz popierajú, že sa v Odese niečo také hrozné stalo. Popierajú do oči bijúce fakty. A pritom Ukrajina bola uznaná za vinnú z toho, že nezabránila masovým stretom a násiliu, ktoré vyvrcholilo podpálením Domu odborov. V plameňoch zahynulo 32 ľudí prorusky orientovaných, na ktorých útočil sfanatizovaný dav, ďalších 10 zomrelo pri pokuse o záchranu a 200 ľudí bolo zranených. Príjazd hasičov na miesto požiaru bol úmyselne oneskorený o 40 minút. Nezakročila ani polícia pri evakuácii osôb z budovy! Súd jednomyseľne rozhodol, že Ukrajina sa dopustila porušenia Dohovoru o ľudských právach, konkrétne porušenia práva na život.  

V ktorej krajine štát úmyselne necháva zabiť vlastných občanov? Ďalšie pokračovanie príbehu takisto poznáme , písať tu o príčinách vojny je nosením dreva do lesa. Všetci okrem zbrojárov už máme plné zuby tejto vojny a mnohí z nás aj pomoci Ukrajine, na ktorú dopláca celá Európa. Pretože kto chce pomáhať inému, sám by mal mať dostatok, inak po čase znenávidí toho, ktorý ho pripravuje o to, čo potrebuje on. Preto majú ľudia plné zuby Ukrajincov a pritom mnohí len doplácajú na Zelenského vládu a ambície západu. Ľutujeme mužov, ktorí sú násilne verbovaní na smrť. Včera sa čosi začalo. Je dobré, že sa prelomili ľady , lebo diskusia dlho nebola možná. Médiá a opoziční aktivisti samozrejme na situáciu nepozerajú reálne, všímajú si nepodstatné detaily a do diskusií si pozývajú „odborníkov“ na slovo vzatých. Moderátorka TV JOJ si v Kyjeve k mikrofónu pozvala ľudí, ktorí vyzývali k boju, vraveli , že sa netreba vzdávať, že Putinovi netreba ustúpiť. Tomu sa hovorí „objektívny“ prieskum verejnej mienky. No majú títo redaktori svedomie? Alebo sú až takí zmanipulovaní, že takýmto rečiam aj veria? Im nedochádza, že pred kamerami by si málokto trúfol v banderovskej Ukrajine vyjadriť opačný názor?

V reči aktivistov by po včerajšku víťazstvom bolo okamžité prímerie, čo by však v skutočnosti znamenalo len tlejúci alebo zmrazený konflikt. A svet potrebuje mier. Trvalý. Včera bol dôležitý deň, no nech by sa bol skončil hocijako, progresívni aktivisti by si výsledky stále prezentovali po svojom. Teraz je na rade Zelenskyj a lídri Únie, nebezpečenstvo predstavuje predovšetkým Veľká Británia. Začne konečne Zelenskyj myslieť na svoj ľud? Dnes som sa utvrdila v tom, že progresívni aktivisti sú naivní ľudia, ktorí nežijú v realite. Vraj Putin má vrátiť Ukrajine územia. Ako to vôbec súdnym ľuďom napadne? Teraz predsa nejde o to, či je to spravodlivé alebo nie. Obete a ostré boje, a víťaz má vrátiť územia? To je proti zdravému rozumu. Zvlášť keď ide o územia väčšinou obývané Rusmi, ktorí chcú patriť ku svojim. Čo asi Putin povedal Trumpovi medzi štyrmi očami? Zrejme, že chce záruky, aby Ukrajina ostala neutrálna a že Rusku zostanú dobyté územia. Čo by mala chcieť Ukrajina? Ukončiť utrpenie, pokúsiť sa začať konečne na zvyšku územia, ktoré jej ešte patrí , žiť ako predtým. Hoci… ako predtým to už nikdy nebude. Na bolesť a utrpenie budú ľudia myslieť ešte veľmi dlho…